Listopad 2009

Láska na vyššom poste... 2.diel

28. listopadu 2009 v 23:16 | DiD |  Láska na vyššom poste
Po dlhom čase pridávam pokračovanie poviedky. Chcem sa ospravedlniť, že druhý diel mi trvalo napísať tak dlho, ale akosi vôbec nič už nestíham a nápadov mám po milú Jarmilu xD
Tento diel je taký...zápletkový :) Myslím... Veď čítajte a komentujte... Vďaka... :)
,,Ahoj zlatko." vytrhol ma zo zamyslenia Jacobov hlas. Vyskočila som z postele.
,,Jake?!" hodila som sa mu okolo krku a jeho pery okamžite vyhľadali tie moje. ,,Chýbal si mi."
,,Aj ty mne." zatočil sa so mnou až sa zrútil na posteľ a ja som dopadla naňho. ,,Au." zasmial sa.
,,Vravel si, že ťa šéf nepustil." pozrela som naňho so zdvihnutým obočím.
,,No, nepustil. Ale včera večer povedal, že môžem ísť a tak som volal Paulovi a povedal, že ste všetci tu. Sadol som na prvé lietadlo do Jacsonville a prišiel som." usmial sa. ,,Spokojná?"
,,Nadmieru." usmiala som sa a opäť som ho pobozkala. ,,Pôjdeš s nami koledovať?"
,,Samozrejme. Maxovi som to už sľúbil." usmial sa. ,,Za čo budeš prezlečená?"
,,Za Bellatrix Lestrageovú. Max ide za Harryho Pottera. Aby som ladila, idem za ňu." zasmiala som sa. ,,Emily má presne také čierne šaty." ukázala som na skriňu. ,,Vlasy si natupírujem a nalakujem. Make-up si dám čierno-fialový. A budem dokonalá smrťožrútka." posadila som sa naňho.

Láska na vyššom poste... 1.diel

23. listopadu 2009 v 17:13 | DiD |  Láska na vyššom poste
Tak a máme tu prvý diel novej poviedky.
Chcem ho venovať Paťke, ktorá naň čaká už odkedy prečítala Úvod :) Pati, pre teba...

I hope you like it :)

Domov som dorazila o pol deviatej.
,,Izzy! Som doma!" zvolala som na svojho malého maltezáka. ,,Poď, ideme von." len čo ku mne pribehol, začal mi skákať po nohách. ,,No poď ty šteňa." zapla som mu obojok a vyšli sme do chladného večera.
Prechádzali sme sa štvrť hodinku, keď si vynútil ísť do neďalekého parku. Vošla som do tmy a snažila som sa počúvať nejaké zakrádanie. Cítila som, že ma niekto sleduje.
Avšak okrem Izzyho štekania na kmene stromov a jeho pobehovanie som nepočula nič. Avšak po piatich minútach mrznutia som nepočula vôbec nič. ,,Izzy?!" zvolala som prestrašene. Keď ani na tretie zavolanie nepribehol, pobrala som sa ďalej než je vchod parku a snažila som sa ho privolať. Ale nedostalo sa mi žiadnej odpovede. ,,Izzy! Kde si?!" bola som uprostred parku, keď som začula štekanie. Dvojnásobné. Vydala som sa smerom odkiaľ sa ozývali zvuky. Dorazila som k jazierku, kde som v tieni zazrela vysokú postavu. Na prvý pohľad som zbadala, že to je nejaký chlap. ,,Izzy?!" zvolala som a po krátkej chvíli ku mne pribehol môj maltezák. ,,Ty blázon, kde si bol? Myslela som si, že sa zbláznim." pripla som mu vodítko.

Láska na vyššom poste... Úvod

18. listopadu 2009 v 20:15 | DiD |  Láska na vyššom poste
Och Paťka, zas len kôli tebe :)
Áno, určite ste si všimli, že som povedala, že nič nové nepribudne. OMYL!!! Včera som napísala /a dnes dopísala/ úvod novej poviedky "Láska na vyššom poste".
Mne osobne sa tá poviedka celkom páči, ale keďže ju píšem... ;-)
Som hlavne zvedavá na Váš názor. Každý komentár /pozitívny*negatívny/ príjmem a budem sa snažiť /v prípade negatívneho hodnotenia/ zlepšiť. V prípade pozitívneho hodnotenia sa budem snažiť aj tak zlepšiť, aleb oostať na tom bode na akom som /radšej sa zlepšujem.../.
Tak, a ešte otázka: Ako sa Vám páči úvodný obrázok??? :)
Šup-šup, čítajte...

NWBTS... Epilóg

17. listopadu 2009 v 16:42 | DiD |  Nothing will be the same...
[z pohľadu autorky]

Edward, Bella, Anthony, Charlie a Renesmée.
Jasper, Alice, Carlisle, Justin, Jeremy a Caroline.
Emmett, Rosalie, Ben a Patty.

Rodina Cullenovcov bola najväčšia a naváženejšia rodina vo Forkse.
Obyvatelia si vážili doktora Edwarda Cullena a jeho ženu, miestnu učiteľku jazdy na koni a zámočnú pani Bellu.
Ich deti, najstarší syn Anthony, vyštudoval Harward. Charlie odišiel do Anglicka na Oxford a najmladšia Nessie kráčala v matkyných šlapajách.
Ďalší doktor Cullen, Jasper, pracoval so svojím bratom v nemocnici. Jeho žena Alice bola uznávaná módna návrharka, rovnako ako jej sestra Rosalie. Deti doktora Jaspera a Alice, najstraší Carlisle odišiel študovať do Francúzska. Dvojičky Justin a Jeremy si založili vlastnú firmu s autami, rovnako ako kedysi ich otec a strýko. Najmladšia dcéra Caroline študovala anglickú literatúru na univerzine na Rhode Islande.
Emmett Cullen bol spoluvlastníkom troch luxusných hotelov, ktoré vlastnil spolu s Ethanom Stokesom. Rosalie, ako som spomínala, bola módna návrharka. Ich deti, dvojičky Ben a Patty študovali ešte len na strednej škole vo Forks.

Niekoľko generácií Cullenovcov žilo v rôznych kútoch Ameriky. Ale sídlo, zámok Forks, bol sídlom každého Cullena v štátoch.

A týmto sa končí náš príbeh o anjeloch a sile lásky.

NWBTS... 40.diel – Nothing will be the same... THE END

17. listopadu 2009 v 12:27 | DiD |  Nothing will be the same...

TAK! A JE TO TU!!! Koniec. Úplný. Už nič také viac nenapíšem.

Nebude žiadna druhá séria. Nebude žiadne ďalšie NOTHING WILL BE THE SAME. Toto je záver celej poviedky.

A tak na koniec pár slov.

Chcem poďakovať každému, kto túto poviedku čítal. Hlavne Paťke, jej patrí obrovské ĎAKUJEM, pretože ozaj viem, že čítala každý jeden diel a prežívala ho spolu s postavami a so mnou.
NWBTS je časť môjho ja v tomto roku. A tak ako sa tentorok pomaly končí, končí aj NWBTS.
Táto poviedka so mnou žila celé tri mesiace a tri týždne. Bola mojou súčasťou.
V škole som si dopisovala príbeh, keď som zaspávala, rozmýšľala som, ako to môže pokračovať. Hockedy som sa pristihla, že nerozmýšľam nad učivom v škole ale nad poviedkou. Prežívala som každú radosť a každé trápenie spolu s hlavnými postavmi.
Keď Bella odišla od Edwarda a cestovala naprieč USA, drtila som klávesnicu od nervou, čo ma zas napadne.
Keď sa Edward zmenil na človeka, tešila som sa.
Keď som nechala zomrieť Esme a Carlislea, plakala som.

A rovnako intenzívne som plakala, keď som dopísala poslednú bodku za posledný slovom v poviedke...

Ale ešte sa tešte na EPILÓG, ktorý práve píšem ;-)

Interview with the vampire

16. listopadu 2009 v 22:52 | DiD |  jednorázovky od Lady.Diane

Z nudy som rýchlo napísala jednu takúto poviedku. Je krátka, jednodielna a myslím, že trošku podobná rovnomennému filmu s Bradom Pittom a Tomom Criseom. Avšak tu nie je upír Lestat, ale hlavnou postavou je Renesmée Blacková-Cullenová...
Príjemné čítanie...


"Vyvetlite mi, prosím vás, prečo by som vám mala niečo rozprávať? Aký máte na to dôvod?"
"Čitateľov zaujímajú záhady. Vy ste upír. Ľudia zošalejú, keď zistia, že tvor ako vy naozaj existuje. A moja sláva rapídne stúpne k nebesám."
"Drahý Mike, to závisí na mne, nemyslíte? Niečo za niečo. Súhlasíte?"
,,A-ale..." zahľadel sa jej do očí. Ona ich prísne prižmúrila. Zlaté oči jej planuli. ,,Súhlasím." usmiala sa, spokojná sama so sebou.
"Výborne. Ja vám rozpoviem svoj príbeh, vy mi dáte svoj život." odhalila všetky svoje žiarivo biele zuby, ostré ako žiletka.
"Čože?!" Mike vykríkol a vyskočil zo stoličky. "Nie! To je neprípustné!" opäť si pokojne sadol. Jej prísnemu pohľadu sa nedalo odolať.
"Drahý Mike. Určite pochopíš moje rozpoloženie. Viac než dve storočia odolávam ľudskej krvi. A ak chceš môj príbeh predať, zaplať."

NWBTS... 39.diel – Veselé Vianoce, Cullenovci

14. listopadu 2009 v 14:03 | DiD |  Nothing will be the same...
A mám tu pokračko. Rovanko aj dlhší design nový :) Ale k poviedke. Predpokladám, že sa bude končiť. Chcem to už skončiť, lebo už neviem o žiadnych zápletkách... Ale možno mám pre vás dobrú správu... Pravdepodobne bude druhá séria NWBTS... Neviem ešte nič nie je isté...
A ak sa dokopem, zmaknem napísať tretiu sériu Návratu... KONEČNE ;-)
A teraz čítajte a komentujte :)
,,Bella, upokoj sa. Veď čo také ti môže povedať?" tíšil ma Edward.
Sedeli sme v čakárni a čakala som na výsledky krvných testov. Doktorka, môj lekár mal dovolenku, mi vzala krv, poslala na ultrazvuk a odmerala mi tlak, ktorý bol z nervov zvýšený.
,,Ja neviem. Hocičo. Je toľko rôznych chorôb." hlas sa mi triasol rovnako ako ruky.
,,Bella, nie si vážne chorá. Bude to niečo malicherné." povzbudzoval ma.
Nebola som si istá, či tak dobre dokáže kryť nervozitu, alebo bol ozaj úplne pokojný.
,,Slečna Swanová." vykukla sestrička z ordinácie.
,,To som ja." vyskočila som.
,,Máme výsledky, poďte, pani doktorka vás volá." usmiala sa na mňa. Pozrela som na Edwarda, ktorý mi venoval povzbudivý pohľad a vošla som dnu.
,,Zdravím, slečna." privítala ma doktorka Justhová, keď som vošla do jej ordinácie. ,,Nech sa páči, posaďte sa." ukázala na stoličku a ja som si sadla.
,,Už viete, čo mi je?" opýtala som sa a čakala som hocakú diagnózu. Ale to, čo mi oznámila, ma zaskočilo.

NWBTS... 38.diel – Čo sa s tebou deje, Bella

8. listopadu 2009 v 18:09 | DiD |  Nothing will be the same...
Dobrá správa. Bude viac dielov. Toto nie je predposledný. Akosi mi toto vyšlo tak, že to potrebuje ešte nejaké ie dieliky, ale neviem koľko :) Hádam vás to poteší ;-)
Pondelok ráno.
,,Raňajkyyý!" volala nás Alice zdola.
Od premeny prešiel mesiac. Žijeme na zámku, máme tých istých starých sluhov, ktorý slúžili mne a mojej rodine. Mamka o všetkom vie. Súhlasila, aby sme tam žili.
Najlepšie bolo, že majtelia, ktorým sme zámok predali, mi ešte zaplatili, aby som ho vzala späť. Vraj tam straší. Marcellino a Francesca nám urobili aj predstavenie, ako strašili v zámku. Poviem vám, nebyť toho, že viem kto to robí, bojím sa.
Alice si našla prácu. V Portlande pracuje u módneho návrhara. Je s ňou veľmi spokojný. A Alice je šťastná. Plní sa jej jeden zo snov.
Emmett a Jasper si otvorili požičovňu áut. S naším autoparkom sa im darí. Vlastníme jedny z najdrahších áut na svete. Je o ne taký záujem, že rezervácie majú až do konca budúceho roka.
Rosalie pracuje ako automechanička. Och áno, správne. Naša Rose. Ale do áut sa rozumie lepšie než tí mechanici.
Ja s Edwardom len dozeráme na chod podnikov a ja vyučujem jazdu na koňoch. Našťastie ich predchádzajúci majtelia nepredali.

NWBTS... 37.diel – Ľudia

6. listopadu 2009 v 22:09 | DiD |  Nothing will be the same...
Minule som na facebooku sľúbila Paťke malé prekvapenie. V tomto diely sa vyskytnú tri nové postavy a ďalších šesť sa spomenie. Jedna postava je venovaná Paťke. Myslím, že ju ľahko spozná (Bella to istí, Pati...len sleduj Bellinch anjelov)... A čakám komentáre...
Táto časť je predposledná... Nie! Ešte dve dám. Musím dať...!!!
,,Rose, sestrička." Edward si k nej kľakol a jej hlavu si položil na kolená. Takúto som ju ešte nevidela. ,,Rose, zlatko, čo sa stalo?" opýtal sa a potľapkal ju po líci.
,,Ed-edward. To bolo..." začala kašľať. ,,Strašné. Všade samá krv. Vybuchlo to. Ja som nedokázala zachrániť všetkých." znova sa rozkašľala.
,,Michael! Michael!" skríkol Edward. Ja som všetko sledovala s nemým úžasom. ,,Michael, prosím ťa! Potrebjem ťa tu!" vykríkol Edward a chvíľku na to sa objavil, mne už známy anjel.
,,Edward ja... Rosalie!" keď zbadal Rose, kľakol si k nej a vzal jej tvár do dlaní. ,,Čo sa jej stalo?" opýtal sa.
,,Bola v Paríži. Ale veď mala byť s tebou." zamyslel sa Edward.
,,Spolu s Esme odišli už pred hodinou. Zjavne ich povolal Ezechiel. Je pravda, že teraz sú v Paríži viacerí naši najlepší strážcovia. Aj ty by si tam bol, drahý Edward." pozrel sa na Edward, ale okamžite sa zahľadel na Rose.

Ohľadom NWBTS

3. listopadu 2009 v 15:33 | DiD |  Fan Fiction
Pre zaujímavosť, píšem už 37.diel :) Ale nie o tom som chcela...
Neviem kedy ho dopíšem, pretože neviem ako pokračovať. Viem presne ako chcem skončiť, už dokonca mám aj predstavu ako to všetko dopadne, ale neviem práve tento 37.diel dokončiť :) Neviem mu dať názov. Neviem...nič neviem :-/ Je to veľmi, veľmi frustrujúce, ale verím, že čoskoro ho dopíšem...
A aby som ešte viac napínala... Zverejním malý úryvok z 37.dielu, aby ste sa mali na čo tešiť :)

--- --- --- --- --- --- --- --- --- ---

= = =
Keď som vychádzala z kúpelne, vlasy mokré, oblečená som bola v teplákoch a Edwardovom tričku, Edward už ležal krížom na posteli a hľadel do stropu.
Hodila som sa na posteľ vedľa neho, hlavu som si položila na jeho hruď, rukou som ho objala okolo pása. On ma tiež objal a pritisol bližšie k sebe.
,,Ako ti je?" opýtala som sa pošepky.
,,Lepšie. Prepáč, ale Jasper ťa previezol sem. U nás nechceli ostať." zahľadel sa na mňa.
,,To je v poriadku." pousmiala som sa. ,,Ako to nesú ostatní?"
,,Emmett, Jasper a ja sme už vyniesli všetky ich veci z domu a Alice s Rose sa postarali o veci. Nechceme tu mať nič, čo nám ich pripomína." oči sa mu naplnili slzami. Nadvihla som sa na lakti a opatrne som mu jednu, ktorá ušla, utrela.
= = =

--- --- --- --- --- --- --- --- --- ---

Dúfam, že sa vám to zatiaľ páči... Pokúsim sa, ale nič nesľubujem, aby koncom týždňa pribudol celý diel...

NWBTS... 36.diel – Nový život prináša rapídne zmeny

1. listopadu 2009 v 17:13 | DiD |  Nothing will be the same...
Konečne ďalšia časť. Neviem komu ju mám venovať. A tak ju venujem všetkým, ktorí čítajú tútu poviedku. Zároveň vás prosím o komentáre, ktoré vždy podporia :) Ďakujem...
Dobehla som do garáže práve vo chvíli, keď všetci vystúpili z áut.
Najbližšie pri mne bol Emmett, Rosalie a Esme. Z druhého auta vyšiel Carlisle, Jasper a Edward. Len čo ma zbadal, usmial sa a rozbehol sa ku mne. Ja som sa mu rozbehla naproti. Stretli sme sa presne v strede garáže.
Hodila som sa mu okolo krku a on ma vyzdvihol do vzduchu.
,,Bells." zasmial sa.
Jeho hlas znel inakšie. Vyzeral inakšie.
,,Och Edward." rozplakala som sa. Keď ma pustil a ja som sa poobzerala okolo seba, zistila som, že sme v garáži sami. ,,Kde sú ostatní?" opýtala som sa prekvapene.
,,Zjavne nám nechali chvíľku pre seba." usmial sa a znova ma objal. ,,Byť človekom je úžasné, Bells." znova sa zasmial a ja som sa neubránila ďalším slzám.
,,Neverím tomu. Neverím. Si človek." dotkla som sa jeho teplej tváre.
,,Som." postavil ma na zem. ,,Počúvaj." priložil si moje ucho k hrudi a ja som počúvala splašené bitie jeho srdca. ,,Je tvoje. Bije len pre teba." šepol a ja som zodvihla hlavu. Okamžite ma pobozkal. Bolo to tak odlišné od toho, keď som ho bozkávala ako anjela.
Teraz mal pery rovnako mäkké ako ja. Bol úplne rovnaký ako ja.
,,Milujem ťa." šepla som, keď odlepil svoje pery od mojich.
,,Nejdeme k nim? Ešte si niečo pomyslia." uškrnul sa a ruka v ruke sme sa pobrali do obývačky, kde naša rodina sedela a veselo debatovali.