Říjen 2009

NWBTS... 35.diel – Premena

27. října 2009 v 20:40 | DiD |  Nothing will be the same...
Túto časť som zverejnila predčasne. Rátala som, že pribudne až zajtra, ale kôli Paťke som ju dala už dnes. Poponáhľala som sa s písaním a výsledok je nasledujúci. Dúfam, že sa vám to bude páčiť. Ovšem, mne sa to veľmi neráta :) Vedela by som to napísať aj lepšie, ale naozaj nemám chuť :) Tak vám musí stačiť to, čo tu je :)
Thanks for reading :)
Slnko mi nepríjemne svietilo do očí a pri tom ostrom svetle sa spať ozaj nedalo. Niečo som si nezrozumiteľne šomrala. Pretočila som sa na druhú stranu. Až po chvíli mi došlo, že vedľa mňa by mal ležať Edward. Avšak jeho pevné telo som necítila.
Rukami som prehmatala posteľ a bála som sa otvoriť oči. Skutočnosť môže byť bolestivá.
Posadila som sa a poobzerala som sa po izbe. V útrobách tela som cítila narastajúcu paniku.
,,Edward?" opýtala som sa a dúfala som, že sa ozve. Avšak odpoveď neprichádzala a pohár mojej trpezlivosti pretiekol. ,,Edward?!" skríkla som vystrašene a hlas mi na poslednej hláske poskočil. Vzadu na krku som pocítila nepríjemný lepkavý pot a ruky sa mi triasli. Kde len je? Pri treťom nádychu sa otvorili dvere a objavil sa v nich môj anjel. Citelne som si vydýchla a panika ma razom prešla. Pri pohľade na tácku v jeho rukách som musela byť pokojná. Nič iné mi neostávalo.

NWBTS... 34.diel – Sen

25. října 2009 v 12:45 | DiD |  Nothing will be the same...
*** neviem prečo, ale táto kapitola sa mi veľmi páči.som na ňu veľmi hrdá :) myslím, že je to tým, že som do jednej kapitoly vmestila skoro štyri dni, ale aj preto, že Edward s Bell si v každej vete vyznávajú lásku :) no nič, nejdem prezrádzať viac...len dodám, že pomaly ale isto bude koniec.idem dnes začať písať 35.kapitolu a ak mi to výjde, posledná kapitola bude označená číslo 37 alebo 38 :) uvidím :) príjemné čítanie...***
Nikdy som neverila na anjelov, na duchov...na nadprirodzené bytosti.
Myslela som si, že to existuje len v rozprávakach pre deti, kde čert vezme neposlušné deti do pekla, kde anjelikovia tancujú spolu so svetým Petrom okolo nebeskej brány, kde dobro vyhrá nad zlom, kde zlý čarodejník bude porazený, kde princ vyslobodí zakliatu princeznu zo storočného spánku a vezme si ju za ženu.
A pravda, ktorá ma postihla, bola nepríjemne príjemná.
Na jednej strane bola odstrašujúca! Existujú anjeli. Čo ešte?
Na druhej strane, láska môjho života, zmysel môjho bytia, muž kôli ktorému dýcham, je anjel.
Koľká to irónia.
Ale pozrime sa na to z tej lepšej, krásnej strany.
Mám po svojom boku osobu, ktorá ma ani na sekundu nespustí z mysle, z dohľadu. Každú sekundu, každú minútu je pri mne, či už hmotne alebo len v podobe môjho anjela strážneho, ktorý sa vznáša niekde pri mne, keď jeho telo v pokoji oddychuje vo svojej izbe.
Aký je to upokojujúci pocit.

NWBTS... 33.diel – Ezechiel

22. října 2009 v 18:51 | DiD |  Nothing will be the same...
,,Urobíme to počas jesenných prázdnin. Budeme mať dostatok času na hľadanie a aj kompletné vysvetlenie vám všetkého čo sa stalo. Súhlasíte?" opýtal sa Carlisle a pozrel na mňa a Edwarda. Sedeli sme totiž v obývačke u nich doma, bolo tesne pred večerou. Práve sme sa dohadovali, ako vykonáme Edwardovu premenu.
,,Dobre, ale čo ak sa do konca prázdnin nenájde? Predsa len, sú len štyri dni. To je veľmi krátka doma na to, aby ste ho našli a doviedli domov." mala som pochybnosti. Ale kto by nemal?
,,Tu sa musíš len spoľahnúť na to, že sa nám podarí nájsť ho dovtedy." usmial sa Jasper a sadol si vedľa mňa. ,,Máme zdroje, máme kontakty. Veľa rovankých ako my sa potuluje po Amerike. Ak im dáme vedieť koho hľadáme, pomôžu nám. Edwarda má každý z nich rád. Nemusíš sa báť, dopadne to dobre." povzbudzoval ma.
,,Ale..."
,,Bells, láska. Upokoj sa. A teraz duplom, už je tu Jake s Emmou." usmial sa Edward a len čo dopovedal, niekto zaklopal na dvere.
,,Idem otvoriť." povzdychla som si, vstala som z gauča a namierila som si to ku dverám.
,,Bella! Bells!" zapišťala Emma len čo som otvorila dvere. Vrhla sa mi okolo krku a skoro ma udusila. ,,Sesternička moja." dobre, že sa nerozplakala.
,,Em, zadusím sa." zachrapčala som a ona ma pustila. ,,Aj ja ťa rada vidím, drobec." postrapatila som jej šticu vlasov.
,,Ahoj Bells." usmial sa Jake a objal ma. ,,Ako sa máš? Priniesli sme víno." podal mi taštičku s fľaškou vína.

NWBTS... 32.diel – Archanjel

16. října 2009 v 17:21 | DiD |  Nothing will be the same...
,,Slečna Swanová, čo sa to dnes s vami deje? Nabudúce vás už nebudem upozorňovať. Dávajte pozor, prosím vás. Ak je niečo zaujímavé na školskom dvore, nech sa páči, tamto sú dvere. Alebo je tam niečo, s čím by ste sa chceli s nami podeliť?" už po druhý krát ma pán Smiles upozornil.
,,Nie, pane. Nič také tam nie je. Prepáčte, už sa to nestane." cítila som, že sa červenám.
,,To dúfam, slečna." otočil sa naspäť na zvyšok triedy a pokračoval. ,,Keď sa Krištof Kolumbus vyplavil..." zvyšok výkladu som opäť ignorovala.
Bells, čo sa to s tebou deje? - Jasperovo úhľadné písmo ma vytrhlo zo zamyslenia. Rýchlo som schovala papier, pretože profesor Smiles prechádzal okolo, ale akonáhle sa otočil chrbtom, odpísala som Jasperovi na jeho otázku:
Trápi ma Edward. - bola som stručná, ale nemôžem sa veľmi rozpisovať.
Nemáš sa čoho báť, Bells. - napísal.
Viem, ale aj tak sa bojím... - podala som mu papier, no on ho okamžite schoval, pretože profesor opäť prechádzal okolo nás.
Keď hodina skončila, čo bolo oslobodzujúce, Jasper ma odprevadil na angličtinu, kde ma už čakal Edward.

NWBTS... 31.diel – Premena

9. října 2009 v 15:36 | DiD |  Nothing will be the same...
/// pomaly ale isto sa blížim k záveru... predpokladám tak 35-40 dielov a potom to bude končiť... chcem len povedať, že s touto poviedkou sa mi bude lúčiť veľmi, veľmi ťažko, pretože mám k nej už určitý vzťah a rešpekt... doteraz som vždy pri zaspávaní premýšľala ako to dopísať, čo zmeniť... a odrazu už nebudem premýšľať o tom, ako to urobiť... bude to pre mňa smutné, ale verím, že to zvládnem :) a vám, ktorý túto poviedku čítate, sa bude páčiť aj záver, mne sa teda páči a to ešte nie je napísaný :) ///
,,Nie mami, na Vianoce neprídem do Paríža."
,,Ale prečo? Vieš ako je tu krásne? Celé mesto bude vysvietené a bude tu tak úžasná atmosféra."
,,Mami, už som sa dohodla s Edwardom a Jacobom, že na Vianoce budeme všetci spolu. U Cullenovcov."
,,Vianoce sa majú oslavovať v kruhu rodiny, Bella. A oni nie sú tvoja rodina."
,,Ako keby boli!" skríkla som do telefónu. ,,Mamka, vieš, že ťa ľúbim. Si pre mňa tá najdôležitejšia osoba v živote, ale pochop, ja od Edwarda neodídem, nie cez Vianoce. A chcem byť s nimi, chcem s nimi osláviť prvé Vianoce. Aj s Jacobom a Emmou."
,,Ako myslíš, Bella. Ale keď ťa Edward opustí, tak sa mi tu nechoď vyplakávať." povedala nahnevane a zrušila hovor.
,,Nepôjdem, pretože sa to nestane." zamumlala som a položila som telefón. ,,Ako keby ma mohla donútiť odísť cez Vianoce z Forksu."
Už týždeň sa ma mamka snaží presvedčiť, aby som na vianočné sviatky prišla k nej. Ale keďže do Vianoc ostávajú ešte tri mesiace a ja už aj tak mám plány, tak je to zbytočné.
,,A prečo taká skleslá tvár?" ozvalo sa, len čo som vošla do obývačky, kde na gauči ležal Emmett.
,,A ty si sa tu ako dostal?" opýtala som sa prekvapene a mierny nával hnevu v hlase prekvapil nie len mňa ale aj Emmetta.

Predsavzatie do nového mesiaca

6. října 2009 v 15:43 | DiD |  Fan Fiction
Síce je už šiesty október, ale konečne som sa dostala na tento blog.

Chcem vám oznámiť, že v tomto mesiaci pravdepodobne skončí poviedka NOTHING WILL BE THE SAME...
Mám totiž akú takú predstavu, ako by to mohlo pokračovať, ako zamotať a skončiť... Neprezradím viac, ale pomohla my s tým kamarátka Nina, ktorej za nápady ďakujem... Aj keď som ich pomenila trošku...

Podľa mňa, je načase ukončiť tú poviedku, ale mám rozpísané ďalšie, ktoré by bolo načase dopísať. Budú krátke, takže keď skončia, môžem sa pustiť do niečo veľkého a netématického, pretože zatiaľ som mala všetko s tématikou Twilight. :)

Tak, ak máte nejaké otázky, píšte do komentov... Zatiaľ pa :)

NWBTS... 30.diel – Kamaráti

6. října 2009 v 15:40 | DiD |  Nothing will be the same...
,,Idem ešte zobrať niečo na pitie, vy dve zatiaľ choďte ku chipsom, prídem za vami." Edward odbehol a ja som sa konečne mohla pozhovárať s Emmou osamote.
,,Takže to je ten tvoj Edward?" usmiala sa a oči jej svietili. ,,Je ozaj pekný. A tí jeho bratia, kebyže nemajú priateľky, tak by som si aj dala povedať." zasmiala sa.
,,Emm s Jazzom nie sú ani zďaleka takí ako Ed. Ach Em, dúfam, že ho spoznáš. Lepšieho človeka nepoznám. Je úžasný." vychvaľovala som svojho anjela a dávala som do košíka rôzne druhy popcornu, zemiakových lupienkov a solených praclíkov.
,,Bells? A... Videla si sa v poslednej dobe s... Jacobom?" opýtala sa nervózne Emma a keď som na ňu pozrela, nevinne sa usmiala.
,,Ani neviem kedy som s ním naposledy hovorila. Odkedy som odišla z Kalifornie, nevolala som mu a on ma neprišiel pozrieť. Mám pocit, že sa na mňa hnevá. Ja neviem, začína mi chýbať. Viem, že mám Edwarda, ale Jake je môj najlepší priateľ. Vyrastali sme spolu." medzitým v košíku pristáli pistácie, mandle a arašidy. Dokonca aj lieskové oriešky.
,,Nemohla... Nemohla by si ho zavolať na tú párty?" navrhla Emma a ja som sa na ňu prekvapene pozrela.
,,Veď si mu dala košom, Em." povedala som pokým ona hľadala ešte niečo pod zub. Presunuli sme sa k cukrovinkám a pokračovali v konverzácii.
,,Ja viem, Bells. Ale... Rozmýšľala som o tom. Vtedy som konala čisto iracionálne. Milujem ho. A neverím, že on mňa už nie." povedala smutne a vložila do košíka kandizované ovocie.
,,Vieš, že ťa miluje. Nikdy neprestal." potvrdila som jej slová. Načo klamať?
Emma a Jacob spolu chodili skoro dva roky. Strýkov tlak na Emmu urobil svoje. Napriek ich láske, Emma sa s Jacobom rozišla a jemu nepovedala dôvod.