Září 2009

NWBTS... 29.diel – Nový dom

29. září 2009 v 16:38 | DiD |  Nothing will be the same...
Po dvadsiatich minútach sme parkovali pri mojom novom dome. Už tam stálo Alicino žlté porsche, Rosaliino červené BMW a aj Emmettovo nové auto. Strieborný mercedes triedy SLR McLaren. Bolo prekrásne. A o kufor auta sa ležérne opieral Emmett a Jasper. Dievčatá stáli oproti nim a opierali sa o Rosaliino auto.
,,Páni, Emm, to auto je úžasné." podišla som k nim a privítala som sa s nimi.
,,Vďaka, Bells. Vlastne, vyberal ho Edward." obzrel sa na Edwarda, ktorý práve parkoval vedľa môjho auta.
,,Pustíme sa do práce?" Alice vytiahla z kufra svojho auta tašku. ,,Doniesla som si veci na prezlečenie." povedala a ostatní sa začali smiať. ,,Pre každého." smiech ustál a pozerali sme na ňu.
,,Alice, keďže to oblečenie máme na jedno použitie, načo sa máme prezliekať?" opýtal sa Emm.
,,Aby si ho nepošpinil." hodila po ňom tepláky a tielko. To isté, len v iných farbách, hodila po Jasperovi a Edwardovi. ,,Vy dve máte toto." mne a Rose podala šortky a tričká na ramienka. Sama si také vytiahla z tašky.
,,Ako myslíš. Poďme sa obliesť a môžeme začať. Do zajtra večera to musí byť tip-top, lebo príde Emma." povedala som a odomkla som dom.
,,Chalani, vy sa môžete obliesť tuto v obývačke." povedala Alice. ,,My ideme do Bellinej izby." chytila mňa a Rose za ruku a ťahala nás do mojej, ešte nezariadenej izby.
Edward si vynútil, že pokým nebudem mať dom úplne zariadený a vymaľovaný, budem spávať u nich. A keďže to Esme ani Carlisleovi nevadilo, už týždeň som prespávala v ich dome. Zatiaľ sa môj nový domov vypratával, čistil upratoval, zoškrabávali sa tapety, menila sa elektrina a teraz je na rade maľovanie.

NWBTS... 28.diel – Lúčenie nebolí tak veľmi, ako som si myslela

27. září 2009 v 14:41 | DiD |  Nothing will be the same...
,,Vy ste spolu aj spali?"
,,Ako sa to vezme."
,,Bella! Vieš ako to myslím!"
,,Áno, spali sme spolu, a?"
,,Bože Bella! Privedieš ma k infakrtu. A ver mi, nie je to také jednoduché. Bála som sa o vás."
Sedela som s Alice v Tacome pod veľkým slnečníkom a pojedali sme zmrzlinu. Bolo horúco. Veľmi. Na washingtonský poloostrov to bolo neznesiteľné.
S Edwardom sme pricestovali pred týždňom, no až teraz som mala čas zájsť si s mojou najlepšou priateľkou do mesta.
Doteraz som riešila rôzne záležitosti ohľadom predaja zámku, vyplatenia mzdy zamestnancom a predaja celého pozemku.
Rozhodla som sa totiž, keďže moja matka sa sťahuje do Paríža a ja ostávam doma, že predám zámok a kúpim si nejaký domček na okraji Forks.
,,Nemusím ti hovoriť všetko."
,,Ale musíš. Chcem to vedieť." usmiala sa a dojedla zmrzlinový pohár.
,,Chceš počuť všetko?" opýtala som sa uštipačne.
,,Radšej nie, dokážem si to predstaviť." zasmiala sa a obe sme naraz vstali. Nechala som pod tanierikom peniaze a pobrali sme sa do centra na nákupy.
,,Ale nevieš si ani predstaviť, aká som šťastná."
Od toho večera v Minneapolise sa usmievam ako slniečko na hnoji. V jednom kuse som šťastná. To je čo povedať, pretože inokedy som bývala strašne nevrlá a smutná.
,,Vidieť to na tebe." odvetila veselo Alice a vošla do značkového butiku...

NWBTS... 27.diel – Vášeň

24. září 2009 v 12:49 | DiD |  Nothing will be the same...
Na tej lavičke som sedela skoro polhodiny.
Edward meškal.
Vždy, keď okolo vchodu do parku prechádzal nejaký mladý vysoký chalan, zúfalo som sa naň pozrela, či to nie je môj anjel. Avšak ten pravý sa ukázal až desať minút po pol štvrtej.
Okúzľujúco krásny, ako vždy. Každé dievča sediace v parku na ňom mohlo oči nechať. Avšak len mne patrilo jeho srdce. Akonáhle som ho zbadala, netrpezlivo som vyskočila z lavičky a usmiala som sa naňho. A on mi venoval jeden z jeho okúzľujúco nádherných úsmevov. Nečakala som na nič iné. Nebrala som ohľad ani na ľudí, ktorí sedeli v parku. Rozbehla som sa k nemu a hodila som sa mu okolo krku. Edward ma objal okolo pása a vyzdvihol do vzduchu.
,,Edward." šepla som a zas a znova som sa rozplakala. On nepovedal nič. Len sa usmial a pobozkal ma. Bozkával ma vášnivo a nenásytne. ,,Odpusť mi to. Prepáč." vzlykala som s rukami vpletenými do jeho vlasov.
,,Šššš. To nič. Nič. Všetko je dobré. Úplne všetko. Nič sa ti nestane. Som pri tebe." ubezpečoval ma a znova ma pobozkal.
,,Poďme odtiaľ preč." povedala som, keď ma konečne postavil na zem. No kolená sa mi trocha podlamovali, z čoho mal Edward ohromnú radosť, pretože ma mohol držať tak tesne pri sebe, že by sa medzi mňa a neho nevmestil ani najtenší papier.
,,A kam?" opýtal sa zvedavo a zotrel mi ďalšiu dotieravú slzu.
,,K strýkovi. Ani on ani sesterka nie sú doma. Ja budem pobalená a môžeme ísť domov. Konečne domov." povzdychla som si.

Nový desing

24. září 2009 v 11:49 | DiD |  This Blog

ZAS!!! :)

Nezdá sa mi, že by som ich menila často... Ale aj tak... Na tom starom to bolo divné... Nevadí, tento sa mi páči :)

A vám??? :)


Zmena dohody :)

24. září 2009 v 11:14 | DiD |  Fan Fiction

Dobre, budem zhovievavá. Keďže Paťka nalieha, aby som písala ďalej a ja naozaj neviem, ako sa pohnúť v pokračovaní, zverejním tu aspoň 27.diel, aby ste sa dozvdeli opäť niečo nové :)

28.diel vám zverejním v nedeľu poobede...

Príjemné čítanie :)


Oznam ohľadom "NWBTS"

16. září 2009 v 20:18 | DiD |  Fan Fiction
Nehnevajte sa, hlavne tí, čo čítajú túto poviedku, ale rozhodla som sa, že pokým nenapíšem aj tridsiatu kapitolu, nezverejním tu ani diel :) Práve som tu hodila dvadsiatyšiesty diel, takže dvadsiaty siedmy, ôsmy, deviaty a tridsiaty diel si nechám v PC až kým nedopíšem poslednú bodku 30.dielu. Potom to všetko zverejním postupne (prednastavím články) a budem písať ďalej.
Netuším, koľko dielov bude mať táto poviedka. V dvadsiatomšiestom sa Bella dostala do Clevelandu a má sa zase strenúť s Edwardom (tí čo to nečítali, tak šup šup) a zatiaľ som pokročila len na ich stretávku :D ... Myslím, že to potrvá, ale typujem, že do konca budúceho týždna bude tridsiata kapitola aspoň načatá.
Ale od samej nudy občas v škole píšem, takže predpokladám, že nejaká jednorazovka tu pribudne a ak nie, tak špeciálne pre vás nejakú napíšem, alebo len vymyslím nejakú báseň... Rozmýšľam, že tu zverejním básne, ktoré som písala keď som bola mladšia. Ale neviem kde som ich založila, taže akonáhle ich nájdem, prepíšem ich sem... Sľubujem... Zatiaľ vám musia vystačiť poviedky zverejnené na blogu...

UPOZORNENIE

Mažem poviedky od iných autoriek... Všetky!!! Nechce sa mi kopírovať ich z iného blogu. Budem tu dávať len poviedky, ktoré sama napíšem... Zmažem len rubriky... Predpokladám, že poviedky potom nájdete niekde v archíve...

NWBTS... 26.diel – Opäť spolu

16. září 2009 v 20:13 | DiD |  Nothing will be the same...
Ráno som sa zobudila na zvonenie telefónu. Ako som si želala, budil ma recepčný. A tak som sa umyla, zbalila si veci a pobrala som sa do jedálne, kde som zjedla dva toasty, vypila silnú kávu a Mimi vychlípala vodu z misky, ktorú som požiadala priniesť.
O štvrť na sedem som už vyrážala z hotelového parkoviska a vydala som s apo dialnici až do Oklahomy...
V ten deň som prešla ešte aj Kansas a Missouri. Večer o deviatej som zaparkovala pri moteli v Springfielde v štáte Illinois. Opäť som si zaplatila za jednu izbu a opäť som musela podplatiť recepčného kôli Mimi...
Túto noc som však nespala tak pokojne ako včera. Stále som sa prevaľovala a hľadala tú správnu polohu na spanie. Hlavou mi výrili myšlienky na Edwarda.
Čo teraz robí? Je doma? Ostal v domčeku? Na čo myslí? Hnevá sa na mňa?
Keď som už tri hodiny nemohla zaspať, vstala som z postele a presunula som sa do kresla pri okne.
,,Ahoj Alice." povedala som a hlas sa mi triasol.
,,Bella? Bella! Si to ty?" tiež sa jej triasol hlas a znel vystrašene.
,,Áno Alice. Som. Ja... Chcem sa len opýtať, či je... Či je Ed-edward doma." vykoktala som sa.
,,No... Nie je." povedala úprimne a ja som už v sebe nedokázala dusiť plač.
,,A ozval sa ti?" plakala som do telefónu.

NWBTS... 25.diel – Odchod

14. září 2009 v 23:34 | DiD |  Nothing will be the same...
[z pohľadu Belly]
Keď som sa prebrala, ležala som na posteli a stále som na sebe mala plavky. Rýchlo som sa prezliekla do letných šiat, obula som si žabky a vyšla som z izby.
Z obývačky ku mne doliehal Edwardov a Alicin hlas. Asi si ju dal na hlasitý odposluch.
,,Edward, ona sa nesmie nič dozvedieť. Je tým ohrozená celá naša rodina." vravela Alice karhavo a ja som nechápala. Rozprávajú sa o mne? A čo nesmiem vedieť? ,,Ty, ako jej strážny aniel máš dozerať len na jej bezpečnosť, to, že ju miluješ, je vedľajšie." povedala. ,,Ja veľa nezmôžem, to vieš. Ako aniel budúcnosti si môžem akurát tak pískať. Ale zatiaľ len viem, že bude s nami. A ostatní? Emmett ti ako aniel pomsty urobí po vôli, aj keď by nemal. Esme, ako aniel..." stála som v chodbičke opretá o stenu a cítila som, ako mi srdce nepravidelne bije. Aniel strážny? Budúcnosti? Aniel pomsty? Čo do pekla to znamená? - bola som zmetená a vystrašená zároveň.
,,...lásky dohliada na všetkých vo Forks, viem, Alice. Carlisle má veľa práce v nemocnici, pretože ako..." skočil jej do reči Edward. Čože? Aniel lásky? Preboha! Čo sa to deje? - premýšľala som a mozog mi pracoval na plné obrátky. Vykukla som spoza steny a sledovala, ako sa Edward ladne a rýchlo pohybuje po obývačke a zbiera rozhádzaný popcorn.

NWBTS... 24.diel – Skutočná tvár

10. září 2009 v 12:20 | DiD |  Nothing will be the same...
,,Jacob, povedala som ti, že neviem, kedy sa vrátim domov. Možno o tri týždne. Možno o mesiac. Možno zajtra. Uvidím. Podľa toho, čo nás napadne a kam s Leou a Patricom pôjdeme." rozčuľovala som sa nad Jacobovou zvedavosťou.
,,Dobre Bells. Nebuď hneď nervná." zasmial sa. Ach, ten jeho optimizmus.
,,Nerozčuľujem sa, ale už mi lezieš na nervy." uchechtla som sa.
,,Podzravujú ťa Emb s Quilom. Končím princezná." zasmial sa a zložil.
,,Raz ťa zabijem, Jacob Black." zavrčala som do hluchého mobilu a hodila som ho na posteľ, od ktorej sa ale odrazil a s hlasným buchnutím dopadol na zem.
,,Hm... Ak ťa budú naďalej takto vytáčať, tak o chvíľu skrachuješ, pretože každý týždeň si budeš kupovať nový mobil." ozval sa Edwardov veselý hlas.

NWBTS... 23.diel - Podozrenie

9. září 2009 v 21:30 | DiD |  Nothing will be the same...
,,Ja... Ja neviem, Edward. Mám pocit, že sa niečo stane. Niečo zlé." povedala a obaja sme mlčali. Nevedel som, nad čím premýšľa ona, ale ja som sa snažil spomenúť si, kedy som urobil niečo, čo by jej napovedalo, čo v skutočnosti som. ,,Nechaj to tak. Je to len pocit. To ma prejde. Radšej poďme pomaly preč." povedala a len čo dopovedala, na dvere niekto zaklopal.
,,Idem tam." rýchlo som vstal a pribehol som ku dverám.
,,Odchádzame?" opýtala sa Lea, len čo som otvoril.
,,Áno, odchádzame." povedala Bella a ťahala za sebou kufor.
,,Nechaj to tak. Ja to vezmem. Choď s Leou do garáže." pobozkal som ju do vlasov a ona vyšla na chodbu a kráčala k výťahom s Leou po boku.
[z pohľadu Belly]
,,Lea? Myslíš... Myslíš, že predomnou niečo Edward tají?" opýtala som sa nesmelo, keď sme spolu šli dole výťahom.
,,Ako to myslíš?" zahľadela sa na mňa.
,,Ja... Neviem, ale mám pocit... Ako keby... Ako keby dokázal vycítiť, že sa niečo so mnou deje... Ako keby... Vedel niečo, čo nik iný nevie..." zamyslene som sa zahľadela na číselka, ktoré ukazovali poschodia... Štrnáste... Trináste... Dvanáste...
,,Bella, Edward je obyčajný chalan, ktorý je síce nadpozemsky krásny, ale inak je úplne rovnaký, ako ostatní."
...Deviate... Osme... Siedme...
,,Nie je... Leuš, on je iný... Vždy sa objaví v tú pravú chvíľu."
...Štvrté... Tretie... Druhé...
,,Zhoda náhod."
...Podzemie...
,,Nie je to zhoda náhod. Je to osud. Ako keby... Ako keby bol niečo... Niekto... Och! Nechaj to tak. Zabudni na to. Nič som nepovedala." rezignovala som.
Totiž, nenašla som vhodné slová na vyjadrenie toho, čo asi Edward je.
Ale od dneška ho budem pozornejšie sledovať...

NWBTS... 22.diel - Pomsta

8. září 2009 v 22:37 | DiD |  Nothing will be the same...
[z pohľadu Belly]
,,Dajte mi minútku. Idem na toaletu a potom môžeme ísť na večeru na hotel."
,,A potom na diskotéku." zajasala Lea. Vstala som od Edwarda a až kým som sa nestratila pri toaletách, cítila som jeho pohľad na mojom chrbáte.
Vošla som do prázdnej umývarky a postavila som sa k zrkadlu, aby som sa mohla upraviť. Cítila som, že vlasy mám pomotané, make-up bol rozmazaný a lesk na pery som už dávno nemala.
S mokrým hrebeňom som si prečesala vlasy a vyčesala som si ich do drdola na hlave, aby mi nepadali do jedla. Upravila som si očné tiene, špirálou som si vytočila riasy a jemný jahodový lesk na pery som si dala vo väčšom množstve.
Začula som, že sa otvorili dvere. Pravdepodobne to bude nejaké dievča. Ale nechápala som, prečo tie dvere zamkla.
,,Bella." ozval sa mužský hlas a lesk na pery mi vypadol z ruky.
,,Georg." zašepkala som vystrašene a pritiskla som sa k stene.
,,Vedel som, že ťa nájdem tu. Videl som, že pri bare sedí ten tvoj Edmund." uškrnul sa.
,,Volá sa Edward. Čo tu robíš?" opýtala som sa a z celých síl som sa snažila, aby mi hlas nezlyhal.
,,Niečo som ti predsa sľúbil, Bells. Ja svoje sľuby dodržiavam." podišiel o krok bližšie.

NWBTS... 21.diel - Spolu

8. září 2009 v 13:45 | DiD |  Nothing will be the same...
/// Ahoji, chcem na úvod povedať pár slov... Ďakujem tým, ktorí čítajú všetky tieto moje poviedky... Som vám vďačná... Moc... Ale prosím, píšte komentáre... Paťka a moja obľúbená spisovateľka Bella komentáre píšu, ale ostatní nie a veľmi dobre viem, že tu chodí viacej ľudí... Prosím, raz za čas nejakí koment napísať môžete... ...Tak, pranášam tu ďalšiu časť a večer pribudne ďalšia. Píšem už dvadsiatu tretiu a myslím, že v dvadsiatejdruhej sa veľa vecí vysvetlí xD ale ja som úúúplne tíško... Len pekne čítajte ;-) ///
[z pohľadu Belly]
Ráno som sa prebudila s neskutočnou bolesťou hlavy, no s dobrým pocitom, že sa niečo zmenilo. A to teda poriadne. Nechcelo sa mi vstať z tej teplej postele. Bolo v nej príjemne. Hlavne na vankúši. Bol príjemne mäkký.
Do mysle sa mi snažila predrať nejaká spomienka, vedela som, že sa niečo stalo. A tak som sa v myšlienkach vrátila späť k včerajšiemu večeru.
Pamätala som si ako som sa pripravovala do baru. Potom mi Edward dal ten náramok, ktorý som mimochodom stále mala na ruke. Zišli sme dole, kde sme sa stretli s Patricom a Leou. V bare som si dala mojito, ale potom Edward nalieval whisky a šampanské. Vzal ma tancovať a...
,,Och môj bože!" vyhupla som sa do sedu.
,,Čo sa stalo?" opýtal sa veselo Edward a ja som si uvedomila, že ten vankúš, na ktorom sa mi tak výborne ležalo, nebol v skutočnosti vankúš, ale Edward.
,,Veľa vecí." usmiala som sa pri spomienke, čo sa dialo v bare.
,,Napríklad?" natiahol ku mne ruky. Jeho náruč na mňa doslova kričala. A ja som sa v nej konečne schúlila a užívala si ten pocit šťastia a lásky.

NWBTS... 20.diel - Bar

3. září 2009 v 21:38 | DiD |  Nothing will be the same...
Do izby sme vošli s takým rámusom, že som sa čudovala, že nik z hostí nevykukol z izby. Ale ako poznamenal Edward, všetci sú v kasínach alebo baroch. Veď sme vo Vegas.
A tak sme za sebou zabuchli dvere a ja som sa unavene hodila na gauč.
,,Nie. Dnes ma už nikam nedostaneš." ozvala som sa skôr, než sa Edward stihol niečo opýtať.
,,Na hodinku. Dole do baru. Veď je len pol dvanástej." namietal.
,,Dobre. Tak na hodinku." vstala som a pozrela na tašky. ,,To si vážne musím toto obliesť?" vytiahla som šaty z tašky a primerala si ich.
,,To máš dobré, ty šaty nosíš aj keď nepotrebuješ. Ale čo ja?" vytiahol kravatu a obmotal si ju okolo krku a vytiahol do hora ako lano pre obesencov. ,,Ja kravaty doslova neznášam." posťažoval sa.
,,Tak si ju nedávaj." podišla som k nemu a vzala mu ju. ,,Kto povedal, že musíš mať kravatu?"
,,Nik. Tak, choď sa obliesť."
,,Beriem si kúpelňu." vzala som tašku s topánkami a vbehla do kúpelne. Zamkla som dvere a šaty som zavesila na dvere od sprchovacieho kúta.

NWBTS... 19.diel – Golf a nákupy

3. září 2009 v 12:22 | DiD |  Nothing will be the same...
,,Ako dlho tu stojíš?" opýtala som sa vystrašene.
,,No, už nejaký ten čas." odpovedal nervózne a rukou si prehrabol mokré vlasy.
,,Aha." na viac som sa nezmohla. ,,Myslím... Myslím, že pôjdem do sprchy." rýchlo som prešla popri Edwardovi do kúpelne.
,,Odnesiem kufre do izby a vybalím nás." povedal kým som stihla zavrieť a zamknúť dvere. Akonáhle som to urobila, znova ma premohli slzy.
Vyzliekla som sa a vošla som pod sprchu. Pustila som na seba studenú vodu, ktorá aspoň trochu zmierni moje opuchnuté oči a preberie ma.
Čo ak počul môj rozhovor s Alice?... Čo ak? On ho počul, o tom niet pochýb. Dúfam, že to nebude vyťahovať... Alebo chcem aby to vyťahoval na povrch?... Mali by sme sa o tom pozhovárať... Ale zase by nás to doviedlo ku hádke... - rozprávala som sa so svojím druhým ja.
Keď som vypla sprchu a zabalila som sa do osušky, niekto mi zaklopal na dvere. Niekto? No kto asi...???

NWBTS... 18.diel – Las Vegas

2. září 2009 v 19:22 | DiD |  Nothing will be the same...
Prebúdzala som sa do upršaného rána. Chvíľu som len tak ležala na posteli a snažila som sa rozpamätať sa na včerajšok a veci s ním súvisiace.
No keď sa mi do mysle prebojoval Edwardov príchod, skoro som spadla z postele.
Hodinky nad dverami ukazovali pol jednej.
,,Nemyslel som si, že si taký spachtoš, ale čo s tebou narobím? Ty nemôžeš ostávať hore do noci." ozval sa veselý hlas z kuchyne, keď za mnou buchli dvere izby.
,,Ja som totiž dlho nemohla zaspať." povedala som na svoju obranu a z chladničky som vytiahla džús. ,,Čo je na raňajky?"
,,Nechal som ti tam ešte chlebíčky čo som robil. Máš niečo dnes na pláne?" opýtal sa.
,,Ani nie. Prečo?" vytiahla som aj tanier s chlebíčkami a sadla som si oproti Edwardovi.
,,Čo povieš na menší výlet?"
,,Čo chystáš?" zahľadela som sa naňho podozrievavo. On sa usmial, vzal mi chlebík z ruky a zjedol ho.

NWBTS... 17.diel - Vo dvojici

2. září 2009 v 9:59 | DiD |  Nothing will be the same...
Ubehli dva týždne.

Ja som zistila, že Edwarda milujem. Áno, milujem ho. Vždy keď mi volal, chcela som byť pri ňom. Chcela som, aby ma upokojoval, keď ma náhle pochytil záchvat plaču a chcela som, aby sme spolu jazdili na koňoch a smiali sa.
Lea a Patric u mňa trávili dlhé hodiny. Mali sme si vždy čo povedať. Zistila som napríklad, že Patric sa sem prisťahoval pred dvoma rokmi a hneď v prvý deň spoznal Leu. Akosi sa skamarátili a po čase sa dali do kopy. Odvtedy sú spolu.
Leina mamka zomrela pred rokom na rakovinu. O tom sa Lee veľmi nechcelo rozprávať a ja som ju chápala. Veď mne nedávno umrel ocko.

,,Mimi! Domov! Okamžite!" zavolala som na psa, keď sa už stmievalo. Občas, keď sa mi nechcelo ísť s ňou von, nechala som otvorené dvere na záhradu a ona pobehovala hore dole. ,,Mimi! Poď sem! Dostaneš kostičku!" vyšla som von, no po mojej milovanej sučke ani stopy. ,,Mimi! Kde si?!" zakričala som vystrašene. No nedostávalo sa mi žiadnej odpovede. A tak mi neostávalo nič iné, len ísť ju hľadať. No len čo som zabuchla dvere do kuchyne a vykročila na záhradu, ozval sa štekot a smiech. ,,Mimi?" šla som za zvukmi. Išli od hlavného vchodu do domu. Keď som tam prišla, čakal ma šok v podobe toho najkrajšieho chalana pod slnkom.