Srpen 2009

NWBTS... 16.diel - Dovolenka

31. srpna 2009 v 7:09 | DiD |  Nothing will be the same...
,,Išla som tam, pretože som chcela byť chvíľu sama. No potom prišiel Georg Dupier. A začal si ma doberať, že sa chce porozprávať a tak. Nakoniec ma ale pobozkal. Ja som to nechcela, ale nedokázala som sa mu ubrániť. Plakala som a dúfala, že príde Edward. A prišiel. Odstrčil odomňa Georga a bránil ma. Potom som ho objala a povedala som mu, že som dúfala, že príde a odoženie ho odomňa. Bože Alice, všetko kazím a neviem si nič ceniť." znova ma zmohli slzy. ,,Kôli každej kravine plačem." ľahla som si krížom cez posteľ a objala som vankúš.
,,Bells, ale veď nič nekazíš. Dúfala si, že príde Ed a prišiel. Asi mal o teba strach tak ťa šiel hľadať. No a dobre, že išiel, no nie?" povedala.
,,Ja ani neviem. Už ani neviem čo chcem, Alice. Jedna moja časť dúfa, verí, chce, aby bol Edward stále pri mne, no druhá polovica si to nechce pripustiť. Nechce ho vôbec. A ja teraz neviem, čo mám robiť." priznala som sa jej.
,,Na to pomôže len odlúčenie. Čo tak ísť niekde na dovolenku? Ak chceš, môžem ísť s tebou. Niekde do Európy. Keď budeš od neho dlhšie preč, možno zistíš, čo naozaj chceš. Či byť s ním alebo nie." povedala.

NWBTS... 15.diel – Po pohrebe

30. srpna 2009 v 21:38 | DiD |  Nothing will be the same...
Na druhý deň som sa zobudila do slnečného rána.
,,Skvelé." pochvalne som otvorila okno a šla som sa umyť.
Keď som už oblečená vošla do jedálne, prekvapilo ma, že som tam našla sedieť celú rodinu doktora Cullena a aj Jacoba, Embryho a Quila.
,,Bells!" pribehla ku mne Alice a objala ma. Za ten deň čo sme sa nevideli, sa trochu zmenila. Jej oči mali sýtejšiu farbu. Neskôr som si všimla, že oči každého Cullena sú sýtejšie.
,,Alice, rada ťa vidím." opätovala som jej vrúcne objatie. ,,Ako to, že ste všetci tu? Nečakala som vás tu tak skoro. Myslela som si, že prídete až na pohreb." povedala som, keď som sa zvítala s každým z nich a sadla som si na svoje miesto vedľa...Edwarda.
,,Tvoja mamka nám včera večer volala." povedal doktor Cullen. ,,Mali sme prísť na raňajky." usmial sa na mňa. ,,Dúfam, že ti to neprekáža."
,,Nie, samozrejme, že nie, doktor Cullen, len..."
,,Volaj ma Carlisle, prosím." usmial sa.
,,Neprekáža mi to, Carlisle, len ma to prekvapilo, nečakala som to." vzala som si toast a natrela som si ho maslom.
,,Mlieko?" opýtal sa Edward rozpačite.
,,Ďakujem." povedala som po chvíli, pretože som práve mala plné ústa toastu. Edward sa len nesmelo usmial a nalial mi do pohára mlieko.
,,Och, Carlisle, rada ťa opäť vidím." ozvala sa mamka ododverí a privítala sa s Carlisleom ako dobrí priatelia.

NWBTS... 14.diel – Aniel či démon???

29. srpna 2009 v 2:10 | DiD |  Nothing will be the same...
Utorok ubehol ako voda, nestačila som si ani poriadne oddýchnuť.
Alice s Rose šli tiež za ostatnými k tete, no povedali, že na pohreb sa vrátia včas. A tak som nemala celý deň čo robiť. Ako domáca slečna som nemohla pomáhať, na to boli sluhovia. A tak som skoro ráno zašla po Rebela a šokovala som Jacoba.
,,Jake nespi toľko!" búchala som mu na dvere domu.
,,Bože Bella. Som len človek." zamumlal, keď mi ešte so zavretými očami otvoril.
,,Aj ja, ale to nič nemení na tom, že keď dlho spíš, prichádzaš o polovicu dňa. Tak šup. Obleč sa a ja ti urobím raňajky." postrčila som ho ku schodom.
,,Isabella Swanová, ty ma raz privedieš do hrobu." zasmial sa keď kráčal hore.
Dnešný deň bol ozaj teplý. Také teplo som vo Forks ešte nezažila. ,,Pôjdeme na pláž? Voda bude chladná. Možeme si ísť zaplávať." hodil do mňa Jake osušku, keď zišiel dole. Na sebe mal len kraťasy, nič viac.
,,Tak okey. Tu máš raňajky. Ale ja nemám plavky." sadla som si k stolu a čítala ranné noviny, zatiaľ čo Jake jedol.

NWBTS... 13.diel – Čo ak...?

28. srpna 2009 v 16:31 | DiD |  Nothing will be the same...
Zobudila som sa o pol desiatej, až príliš svieža na to, aby to bolo možné. Ale ako som zistila, bolo.
Zišla som dole, kde som našla len Kim, ako zbiera špinavé taniere po raňajkách.
,,Dobré ráno, Kim. Mamka raňajkovala tu dole?" opýtala som sa jej, sadajúc za stôl.
,,Áno slečna. A mám vám odkázať, že aj s Deanom šla za Carol. Príde na obed. A Dean vám odkazuje, že lístok s pokynmi od doktora Stewarta máte v salóniku pri klavíri. Aj lieky tam nechal." povedala a položila taniere na podnos. ,,Budete raňajkovať?"
,,Áno, ale vezmem si to so sebou." povedala som a naliala som si džús do pohára. Kim odišla do kuchyne a o desať minút prišla aj s táckou, kde boli na tanieriku dva krajce chleba s marmeládou. ,,Ďakujem Kim." vzala som si to, položila som tam pohár s džúsom a vyšla som s tým na chodbu, kde som to na malom stolíku nechala. Vbehla som do salóniku, kde som našla dve krabičky s tabletkami a lístok s Deanovym písmom. Dala som si to do vrecka a s táckou v rukách som sa pobrala do stajne.
Strávila som tam dve hodiny. Uvedomila som si to, až keď som počula ako na mňa Dean kričí.
Zbalila som tabletky a tanierik s pohárom aj tabletkami som dala na tácku.
,,Slečna Bella, máte prísť za matkou do izby." zakričal Dean, keď som vyšla zo stajne. Podišla som k nemu a vložila mu do rúk tácku.
,,Tie tabletky nechaj v kuchyni. Tak aby som ich našla." vybehla som hore schodmi a vošla do mamkinej izby.
,,Bells, tu si. Kúpila som ti šaty na pohreb." povedala mamka a ukázala na čierne vrece, ktoré viselo na skrini. Urobila som tri kroky k nemu a odzipsovala ho. Objavila som v ňom jednoduché čierne šaty, siahajúce mi nad kolená. Mali hrubé ramienka a výstrih do Vé. Boli jednoduché, ale pekné.
,,Sú super. Páčia sa mi." pozrela som na mamku.
,,To som rada. Kedy má prísť Alice?"
,,O chvíľku." povedala som pri pohľade na hodinky. ,,A príde aj s Rosalie, jej sestrou. Bratia totiž odcestovali, doktor je v práci a Esme šla pravdepodobne s chlapcami." smutne som sa pousmiala pri pomyslení, že ja do tak veľkej rodiny nikdy patriť nebudem.
,,Tak dobre teda. Ideme dole?"
,,Idem sa ešte prezliesť. Prídem za tebou." vyšli sme spolu z izby, no pri schodisku sme sa rozdelili.

Daddy´s eyes

27. srpna 2009 v 16:08 | DiD |  jednorázovky od Lady.Diane
* UPOZORNENIE: v tejto poviedke je Edward človekom, Cullenovci sú upíri, Edward s nimi žije, ale nie je upír, zatiaľ... vysvetlenie bude v poviedke!!! *



Nikdy som nemala rada narodeninové oslavy. Všeobecne, nemala som rada žiadne oslavy. Tobôž nie, keď som ich stredobodom bola ja.
Ale vysvetľovať to Alice bolo úplne zbytočné, ona by ma aj tak neposlúchla. Ona ma totiž aj tak neposlúchla.
A tak som spolu s Edwardom trinásteho septembra o pol siedmej vyrazila z môjho domu k nim. Moja nálada bola hmatateľne mizerná.
,,Bells, no ták. Urob to aspoň pre mňa." povzbudzoval ma Edward, keď som už desať minút nič nevravela.
,,Všetko robím len pre teba." zašepkala som. ,,Dýcham, žijem... Len pre teba." pozrela som naňho.
,,Milujem ťa." usmial sa, ale radšej sa znova zadíval na cestu. Už odbočoval na lesnú cestičku.

,,Všetko najlepšie, Bells!" zvolali všetci obyvatelia cullenovského sídla, keď som spolu s Edwardom vošla do obývačky.
,,Ďakujem." usmiala som sa a vytrpela som si gratulácie od každého člena rodiny. No na posledného som sa tešila najviac.
,,A teraz darčeky." zaštebotala Alice a ukázala na kôpku balíčkov na stole.
,,Povedala som, že nič nechcem." namietala som. No Alice mi ten svoj už vtisla do rúk. Či som chcela, či nie, musela som ho rozbaliť. Našla som v ňom troje šiat. Huh, typická Alice, kupuje šaty.
,,Páčia sa ti?" vytiahla jedna a ukázala mi ich v plnej kráse.
,,Sú úžasne, Alice." usmiala som sa a objala ju.
,,To som rada, nevedela som, v akej farbe ti vziať, tak som vzala z každej." zasmiala sa.
,,Teraz ten náš." ozval sa Emmett a podal mi balík. Pozrela som sa naňho skúmavým pohľadom, ale jeho zlaté oči neprezrádzali žiadnu lumpáreň. Rose s Jasperom sa len usmievali.
Nechcela som ich čakať dlho, tak som rozbalila aj ten ich. Bolo tam úplne nové autorádio.
,,Nebol som spokojný s tým starým, Bella." zarehotal sa Emm a objal ma. ,,Všetko najlepšie." povedal.
,,Ďakujem. Môžeš ho prísť namontovať." položila som to na stôl a vzala si balík, ktorý mi podávala Alice. Na lístočku stálo: Od Esme a Carlislea. Pozrela som na dotyčných.
,,Myslím, že je to praktický darček." usmiala sa Esme zatiaľ čo ja som otvárala ich darček. Boli tam dve letenky do Paríža. ,,Sú hneď aj na spiatočnú cestu a môžu sa použiť hocikedy, nemajú dobu platnosti." objala ma Esme.
,,Ďakujem." pozrela som ponad jej rameno na Edwarda. Ten sa usmial.
,,Nemáš za čo, dcérka." povedala Esme. Carlisle ma tiež objal. No mne stále v ušiach znelo to slovo: dcérka.

Nový desing...

27. srpna 2009 v 1:03 | DiD |  This Blog

Pravidelných návštevníkov upozorňovať netreba... Zmenila som desing... Starý bol nudný a bol dlho :) A nudila som sa :)

Páči sa Vám??? ♥♥♥


Prosím o strpenie...

27. srpna 2009 v 0:42 | DiD |  Fan Fiction

Ahojik...

Chcem Vás poprosiť, hlavne tých, ktorý sú pravidelnými čitateľmi poviedky Nothing Will Be The Same, aby mali strpenie... Všetky hotové diely som zverejnila a teraz som sa sekla na jedenástom diely, ktorý nie a nie dopísať...

Nie že by som nepísala, ale buď mi do toho niečo vojde, alebo ak mám čas písať, neviem presne ako ďalej...

Už som to tam trošku zamotala, ale verím, že čoskoro sa mi podarí dať tu ďalší diel poviedky a verím, že sa vám bude páčiť...

Ešte chcem upozorniť, že akonáhle začne škola, uverejňovanie poviedok klesne na minimum, pretože neverím, že pri predmete daňove právo, budem mať čas písať poviedky :) Ale budem sa snažiť...

Ďakujem, že to čítate a ďakujem, že ma súrite písať ďalej... Cením si to...

♥♥♥ Vaša DiD


NWBTS... 12.diel – Úcta ku kamarátovi

25. srpna 2009 v 18:29 | DiD |  Nothing will be the same...
Mlčky som prikývla a vystúpili sme z auta.
,,Bells, ja s vami dnu nepôjdem." Alice hľadela na budovu nemocnice ako keby jej nejak ublížila. ,,Budem radšej čakať tu von. Pri aute." objala ma. ,,Nehnevaj sa."
,,To je dobré." objatie som jej opätovala a otočila som sa na Edwarda.
,,Ja idem." povedal neoblomne a spolu sme vykročili k nemocnici.
,,Slečna Swanová?" ozval sa vysoký muž, len čo sme vstúpili do vnútra. ,,Volám sa Taylor. Inšpektor Derryck Taylor. Telefonovali sme spolu." nastavil ruku aby som mu ňou potriasla. Aj sa tak stalo.
,,Áno. Telefonovali." povedala som. ,,Rada vás vidím, inšpektor." prezrela som si ho.
Bol vysoký. No nie vyšší než Edward. Mal tmavohendé oči a uhľovo čierne vlasy. Na sebe nemal policajnú uniformu ale tmavý oblek, bielu košeľu a kravatu. Na náprsnom vrecku mal pripnutý odznak.
,,Vy budete asi brat." inšpektor sa otočil na Edwarda.

NWBTS... 11.diel - Vlk

23. srpna 2009 v 16:28 | DiD |  Nothing will be the same...
Lúka bola veľká a nebolo na nej ani živej duše. Teda, pokým sme tam neprišli mi.
Na tú lúku som chodila rada, pretože bola veľká a krásna. Na jednom jej konci ju ohraničoval náš plot a na druhom les. Neďaleko tiekol potok. Bolo to počuť už z lúky. Milovala som to prostredie. Bolo ukľudňujúce a tiché.
,,Ak by ste chceli, môžete ísť aj do lesa, dobre sa tam jazdí. Kone sú vycvičené na taký terén, nie je to pre nich problematické." otočila som sa na Rebelovi na Cullenovcov a sledovala ich pohľady.
,,Ty nebudeš jazdiť?" opýtala sa Alice.
,,Nemám náladu. Ale budem tu na lúke. Rebel sa nažerie a ja prídem na iné myšlienky. Vy sa bavte." otočila som sa a zamierila som k veľkému dubu, pod ktorým som pravidelne sedávala.
Zoskočila som z Rebela, uvolnila mu uzdu, aby sa mohol pokojne pásť a ja som sa uvelebila na mojom mieste. Zľahka som sa oprela o kmeň dubu a zavrela oči.
,,Bells? Čo sa deje?" Edwardov hlas ma vyrušil no aj vyľakal.
,,Nič, malo by sa niečo?" zaklamala som. ,,Prečo nejazdíš?"
,,To je nepodstatné." sadol si vedľa mňa a tiež sa oprel. ,,Nevieš klamať, vieš to?" povedal a zahľadel na sa mňa svojimi zelenými očami.
,,Viem, ale pravdu ti nepoviem." znova som zavrela oči, čím som pretrhla naše priame pohľady.
,,Môžeš mi dôverovať." povedal a mala som pocit, že som mu v hlase začula sklamanie.
,,Edward..." začala som, ale vyrušil nás krik. Prichádzal z lesa.
,,Alice!!!" zvolali sme obaja naraz a rozbehli sme sa smerom, odkiaľ prichádzal ten krik.
Nevedeli sme, či ideme správne, šli sme len za zvukom, ale našli sme malú, dokonale okrúhlu čistinku neďaleko potôčika. Uprostred čistinky stála Alice, držala za uzdu Sue a hľadela medzi stromy.

NWBTS... 10.diel – Nedeľa – časť 2.

23. srpna 2009 v 14:54 | DiD |  Nothing will be the same...
,,Mami, ideš dole? Kim navarila skvelý obed a máme návštevu." sedela som na mamkinej posteli a snažila som sa ju dotiahnúť dole.
,,Koho?" pozrela na mňa červenými očami.
,,Edwarda a Alice Cullenových. Prišli pred hodinou a pol. Budú obedovať s nami." usmiala som sa na ňu. Mamka však len pokrútila hlavou.
,,Nejdem zlatko. Pozri na mňa, ako vyzerám. Naobedujte sa spolu. Mne to Sára prinesie tu. Teraz už choď." vyháňala ma a keď som za sebou zavrela dvere, počula som, ako opäť plače.
,,Nepríde." oznámila som Edwardovi, ktorý sedel v knižnici. ,,Čo čítaš?" pozrela som na knihu v Edwardových rukách.
,,Neviem. Zaujal ma obsah." ukázal mi knihu. Obal mala starý, ošúchaný a vrchný obal nemala.
,,Páni, to musí byť poriadne staré." poznamenala som a sadla som si za veľký stôl, ktorý stál oproti gauču.

Som doma, ale...

23. srpna 2009 v 14:41 | Lady *D* |  This Blog

Ahojte čitatelia :)

Oznamujem, že som sa bezpečne vrátila domov. Prišla som síce už v piatok, ale to som došla neskoro večer a včera som tu nestihla pridať článok.
Tak píšem teraz ;-)

Ale mám aj zlú správu. Teda, nie tak zlú, ale nie je fajn :)

Spomínala, som, že si beriem poviedku so sebou? No mala som ju, ale program, v ktorom ju píšem, bol nepodporovaný na PC u tety, takže som nemohla dopisovať.
Včera som ale napísala 11.diel NWBTS a tak ho sem šupnem, len čo opravím chyby. Dvanasty diel píšem práve teraz, takže to chvíľu potrvá. No verím, že vydržíte :)

Zatiaľ to je všetko.

Vaša DiD.


NWBTS... 10.diel – Nedeľa – časť 1.

18. srpna 2009 v 5:09 | Lady *D* |  Nothing will be the same...
,,Slečna, nebudete potrebovať pomôcť? Veď ste ešte neboli nikdy vybavovať na úradoch. Potrebujete niekoho skúseného." ponúkal sa Dean, keď som povedala, kde dnes idem.
,,Ďakujem ti, Dean, ale nepotrebujem. Pôjdu so mnou Alice a Edward Cullenovi. Oni sa do toho ako tak vyznajú a na úrade mi poradia." vošla som do jedálne na raňajky. ,,Ale si milý." Dean odišiel a ja som po prvý krát raňajkovala sama.
To sa ešte nestalo. Stále som bola s mamkou. No tá teraz ležala vo svojej posteli a plakala. Celú noc preplakala.
,,Slečna Bella, volá inšpektor Taylor." Dean nakukol do jedálne.
,,Vezmem si to tu, ďakujem." povedala som a podišla som ku oknu, kde bol telefón. ,,Isabella Swanová, dobrý deň pán inšpektor." pozdravila som.
,,Zdravím, slečna. Ospravedlnte, že ruším, ale chcel som vám oznámiť, že dnes o pol siedmej prídem s telom vášho otca do nemocnice vo Forks. Musí byť rodinný príslušník pri tom. Budete schopná, prísť?" opýtal sa a čakal na moju odpoveď.
,,Samozrejme, inšpektor. Stretneme sa pred nemocnicou o pol siedmej." potrvdila som účať a po jeho krátkom ,,Dobre, teším sa. Dovidenia." som položila.
Keď som dojedla, bolo pol deviatej. Dnes som vstala výnimočne skoro.
No vtom mi to došlo.
Je nedeľa.
Úrady budú pozatvárané.
Budem tam musieť ísť zajtra.
Ale čo s načatým dňom? O jedenástej majú prísť Cullenovci. A ja som na nich nemala ai len číslo...

NWBTS... 9.diel – Biely dom

17. srpna 2009 v 8:08 | Lady *D* |  Nothing will be the same...
,,Zvláštny chlapec." poznamenala Alice s úsmevom a naklonila sa medzi mňa a Edwarda.
,,Asi ste ozaj blízky priatelia." povedal Edward a pozrel na mňa. Výraz tváre bol kamenný a v očiach mu blčalo. Čo sa s ním deje?
,,Áno. Sme. Poznáme sa už veľmi dlho. Preskákali sme si toho spolu ozaj veľa." povedala som a snažila som sa prísť na to, prečo by mal Edward Jacoba nenávidieť. ,,Ideme domov?" opýtala som sa po chvíli. Edward bez slova naštartoval a vycúval na cestu.
O polhodiny sme parkovali u mňa v garáži. Celú cestu sme neprehovorili ani slovo. Edward sa stále tváril ako keby mu niekto zjedol večeru a ja som nemala náladu na rozprávanie.
,,Bells, ak by si chcela, šla by som s tebou zajtra vybaviť tie veci čo si spomínala." ponúkla sa Alice, keď sme vystúpili.
,,Budem ti vďačná, Alice. Príď k nám o jedenástej. Naobedujeme sa spolu a pôjdeme. Dobre?" usmiala som sa. Už sa mi usmievalo o niečo ľahšie. ,,Prídeš aj ty, Edward?" otočila som sa na Edwarda, ktorý stál pri svojom volve a pozeral na mňa.
,,Keď chceš, aby som prišiel." povedal a prepaľoval ma pohľadom.
Čo sa mu stalo? Veď ešte pred odchodom odtiaľ za Jacobom bol taký ako včera, milý...

Nečinnosť na blogu...

16. srpna 2009 v 20:29 | Lady *D* |  This Blog

Nebudem pridávať články.

Mám prednastavené ešte dva, jeden pribudne zajtra a druhý v utorok, ale potom až do piatku tu nepribudne nič.
Nebudem totiž doma.

Idem si užiť kľud a pokoj dedinského prostredia.
Odchádzam na prázdniny k tete do Tvarožnej a nebudem mať prístup na net a ak hej, tak ho využívať nebudem ;-) pretože si chcem užiť voľno. Ale nebudem až tak voľná :-) Beriem si so sebou prácu, a to rozpísané poviedky (hlavne Nothing Will Be The Same) aby som mohla tvoriť v prostredí dediny :-)

Na tento týždeň sa teším už od začiatku prázdnin a tak si ho užijem. Hlavné je, že budem tvoriť :-)

Na tento blog veľa ľudí nechodí a tí čo chodia, tak to bezomňa týždeň vydržia.

Ja by som aj prednastavila články, ale desiata kapitola NWBTS sa zverejní v utorok a jedenástu mám rozpísanú, takže nemám čo pridať. To isté je s poviedkou Štvaná Zver...

Ale tí čo tu čítajú moje poviedky a neprečítali ostatné, tak môžu čítať poviedky ako

Last Dance,

Love Is All,

Leny and her...,

Návrat,

Návrat II,

Týždeň,

You are in... alebo moje

jednodielne poviedky.

Verím, že sa vám budú páčiť.

Tak, ja sa s vami lúčim a držte mi palce, aby som v Tvarožnej prišla na to, ako pokračovať v poviedkach :-)

Ľúbim vás...

Vaša autorka, Lady *D* aka DiD


NWBTS... 8.diel – Zmena plánu – časť 2.

16. srpna 2009 v 17:23 | Lady *D* |  Nothing will be the same...
,,Dean, zavolaj matke. Nech okamžite príde domov. Nevrav jej... Nevrav jej, že volali z polície. Nech príde domov aspoň ona živá." vydala som rozkaz a Dean s kývnutím hlavy odišiel. ,,Umrel mi otec." zhlboka som sa nadýchla a vydýchla.
Aj keď som teraz tie slzy potlačila, vedela som, že len čo sa ocitnem sama, znova ma to chytí.
,,Nie!" Alice zalapala po dychu a z oči jej vybehli slzičky. Postupne naberali na objeme až jej tiekli ako vodopád. ,,Bells, to mi je ľúto." tuhšie ma objala a ja som jej to opätovala.
,,Aj mne, Belli." aj Edward ma tuhšie objal. Ja som si hlavu schovala do jamky medzi jeho krkom a uchom a znova som podľahla slzám. Rozplakala som sa ako malé dieťa. Aj Alice plakala. A to môjho otca poznala sotva jeden deň.
Keď prišla matka, bola vystrašená. Bála som sa povedať jej to. Mala krehké zdravie, čo ak sa jej niečo stane? To by som už asi neprežila.
Keď som jej to oznamovala, sedeli sme vedľa seba v knižnici na gauči. Edward vyšiel s Alice na záhradu.
,,Mami... Volal inšpektor Taylor z Missoulskej polície v Montane." začala som opatrne a zhlboka som sa nadýchla. ,,Otec mal autonehodu." už teraz mamka zbledla a zalapala po dychu. Musím na ňu opatrne.

NWBTS... 8.diel – Zmena plánu – časť 1.

15. srpna 2009 v 11:25 | Lady *D* |  Nothing will be the same...
,,Máte pekné autá." spomenula som si na Alicino žlté porsche.
,,Hlavne ty Alice. Také som chcela, ale otec povedal, že už teraz mám až príliš nápadné auto." povedala som smutne.
,,A aké máš?" opýtal sa Edward. Jasne, chlapi. Zaujímajú ich jedine autá. A ženy. A...
,,Aston Martin V12 Vantage. Potom ti ho ukážem, ak chceš." zasmiala som sa, pretože Edward ostal stáť ako prikovaný.
,,A ty by si chcela iné. Páni. Ja o tak môžem snívať. Na druhej strane, moje auto je skvelé. Nemá žiadnu chybu. Je bezchybné." básnil.
,,Rovnako ako jeho majteľ." zamumlala Alice a Edward jej uštedril jemný buchnát do chrbáta.
,,Aké auto by si chcel?" opýtala som sa a zastala som pred dverami do stajne.
,,Aston Martin V12 Vanquish. Je to dokonalé auto." zjavne si ho predstavoval, pretože zrak mal zrazu neprítomný. No po Alicinom kopanci sa vrátil do reality. ,,Ty by si aké chcela?"

NWBTS... 7.diel – Plán

14. srpna 2009 v 12:19 | Lady *D* |  Nothing will be the same...
,,Vitajte madame. Ako vám pomôžem." zasmial sa a keď som k nemu podišla objal ma.
,,Tvoju spoločnosť, chlapče." štuchla som ho pod rebrá. ,,Do pol druhej mm čas, tak som ťa prišla opäť raz otravovať." sadla som si na drevený stolček, ktorý mal hneď pri dverách a sledovala som ho, ako sa opäť sklonil k motoru od svojho Volkswagen Rabbita z osemdesiatehošiesteho.
,,Ty neotravuješ. Nikdy. To by si mala vedieť." niečo tam pritiahol a pozrel na mňa. ,,Podáš mi tú skrutku čo leží vedľa oleja?" uškrnul sa a je som mu ju hodila. On ju šikovne zachytil a znova sa otočil k motoru. ,,Prečo máš čas do pol druhej? Máš rande?" zasmial sa, no keď zachytil môj nahnevaný pohľad, zmĺkol.
,,Nie. Príde mi návšteva. Včera na tom večierku som sa zoznámila s novými známimi môjho otca. Rodina doktora Cullena. Prisťahovali sa vraj len nedávno. Ich dcéra a syn sú fakt super." zoskočila som zo stolčeka a podišla k nemu. ,,Čo vlastne opravuješ?" nahla som sa nad motor a sledovala, ako jeho veľké hrubé prsty, jemne zakrúcajú skrutky, prečisťujú nejaké hadičky a lejú olej dnu.
,,Dokončujem... Auto... Aby som mal... Na čom... Jazdiť." dotiahol poslednú skrutku, víťazoslávne sa usmial a zaklapol kapotu auta. ,,Hotovo." pozrel na mňa. ,,Vravíš Cullenovci?" zamyslel sa.
,,Poznáš ich?"

NWBTS... 6.diel - Raňajky

13. srpna 2009 v 15:22 | Lady *D* |  Nothing will be the same...
,,Myslím, že Cullenovci nie sú až tak zlá rodina. Na to, že Carlisle je iba doktor a jeho žena reštaurátorka, žijú si na vysokej nohe." začula som otca, ktorý zjavne po dlhej dobe raňajkoval s nami za jedným stolom, ako sa zhovára s matkou. Ja som stála pri dverách jedálne a počúvala ich.
,,Esme je naozaj milá. Vieš to krídlo, ktoré chcem dať postaviť, tak mi sľúbila, že keď bude hotové, pomôže mi a nakreslí náčrty ako zreštaurovať ten nábytok zo sedemnásteho storočia, ktorý máme v pivnici. A Carlisle je naozaj skvelý muž." zasmiala sa. ,,Tak dobre som sa nebavila ani s jedným z našich hostí. Spolu s Esme sme sa dlho rozprávali o nepodstatných veciach. Bolo to milé." povedala a potom bolo chvíľu ticho, počas ktorého zjavne jedli svoje raňajky. Ja som sa nadýchla a vstúpila som do jedálne.
,,Dobré ránko mami, oci." usmiala som sa na nich a bola som si vedomá toho, že moja nálada zo mňa vyžaruje ako z ohňa vyžaruje teplo.
,,Dobré ráno, drahá. Zjavne si sa dnes výborne vyspala." usúdil otec. ,,Čomu vďačíš tejto dobrej nálade?" opýtal sa a mne neušiel pohľad, ktorý hodil na mamku. Hovoril ´Je šťastne zamilovaná.´
Ale nebola to pravda. Nebola som zamilovaná. Bola som len rada, pretože som si našla výborného kamaráta a zdá sa, že aj kamarátku a zbavila som sa otravných Dupierovcov.
,,Neviem oci. Asi včerajší večierok. Dobre som sa bavila." naliala som si kávu a vzala z kôpky toast, ktorý vyzeral ozaj chutne.

NWBTS... 5.diel – Večierok – časť 4.

12. srpna 2009 v 23:33 | Lady *D* |  Nothing will be the same...
,,Môžeš mi to povedať. Viem udržať tajomstvo." chytil ma za ruku a ja som naňho pozrela.
Hľadel na mňa ako keby... Ako keby ma...miloval. Nie, určite si to len nahováram.
,,Nie je to tajomstvo." pozrela som naňho a všimla som si, že jeho husté obočie sa spojilo do jednej dlhej čiary a na čele sa mu vytvorilo pár vrások. ,,Edward, si naozaj skvelý chalan. Takého som ozaj ešte nestretla. Ale... Nemôžem ťa zaťažovať niečim, s čím by si mi aj tak nepomohol." pozrela som na Rebela, ako spokojne prežúva trávu a pousmiala som sa. Niečo ma napadlo. ,,Alebo... Predsa len môžeš." veselo som naňho pozrela.
,,Nerozumiem ti Bella. Najskôr tvrdíš, že ti nemôžem pomôcť a teraz, že áno? O čo ide?" postavil sa a pozrel von okienkom. ,,Myslím, že niekto odchádza." ja som tiež vstala a zahľadela som sa smerom k vchdou do zámku.

NWBTS... 5.diel – Večierok – časť 3.

12. srpna 2009 v 22:46 | Lady *D* |  Nothing will be the same...
,,Prečo tu vlastne si?" zaujímalo by ma, prečo prišiel na dvor.
,,Musel som prísť. Kebyže nejdem, nechce ísť ani Alice a potom ani Jasper. A tak som musel..."
,,Nie." skočila som mu do reči. ,,Prepáč, ale ja som mala na mysli, prečo si prišel na dvor. Sledoval si ma?" usmiala som sa.
,,No, ani nie. Videl som ťa odchádzať zo salóniku, ale nesledoval som ťa. Chcel som vypadnúť z toho zmätku čo je tam. Každý sa ma na niečo vypytuje, každý sa s niekym zoznamuje a kšeftuje. A myslel som, že niekde inde bude kľudnejšie." vysvetlil mi.
,,Ako ja. S tým rozdielom, že ja by som tam mala byť. Musím tam byť." povzdychla som si a prepletala som si prsty.
,,Musíš? Nič nemusíš." namietal.
,,Toto musím. Ten večierok nie je len tak zo zábavy. Mám si na ňom vybrať budúceho manžela, alebo aspoň priateľa. Rodičia sú totiž nervózny z toho, že ma nikto nezaujal. A ak si dnes nevyberiem, budem sa musieť zasnúbiť s mladým Dupierom." striasla som sa pri pomyslení, že by ma Dupier čo i len pobozkal.
,,To je ako v minulom storočí." usmial sa Edwrad, čím mi vyčaroval úsmev na perách.
,,Presne tak. Ale je to taká naša rodinná tradícia. Babička Marie Ann založila tento zámok v roku 1901 a odvtedy sa vždy najstaršia dcéra vydáva mladá a dedí celý majetok. Celý. A čaká to aj mňa. Ak do dvadsiatky nebudem vydatá, majetok nezdedím a všetko bude márne." povzdychla som si.