Červenec 2009

Nová poviedka, nové nápady a ospravedlnenie

30. července 2009 v 13:35 | Lady *D* |  Fan Fiction

No ahojky...

Ako prvé chcem povedať jedno veliké

PREPÁČTE

Všimla som si, že tu pravidelne niekto chodí, čo ma prekvapuje, pretože okrem seba a SB na osobnom blogu, Paťky, som myslela, že tu nik nehcodí. Ale prekvapilo aj potešilo ma to. No budem sa opakovať. Píšte mi komentáre. Kladné alebo záporné. Chvála alebo nie, to je jedno. Len aby som vedela, čo si o mojich poviedkach myslíte.

Píšte komentáre!!! Ďakujem.

No, za druhé. Píšem novú poviedku. Názov má "NOTHING WILL BE THE SAME..." čo možno zarytý fanúšikovia Twilight ságy pozná ako jedno z mnohých motto viet, ktoré zdobili prezentačné postery. Ja jeden vlastním. Kalendár na celý rok a tam to je napísané. V preklade to znamená "Nič nebude rovnaké..." čo sa mi aj celkom hodí k tej poviedke, preto som si vybrala taký názov.
V skratke o čom bude.
Isabella Marie Swanová vyrastá ako jedináčik na zámku, ktorý už desaťročia patrí jej rodine. Podľa tradícii, do dvadsiatich rokov svojho života sa musí vydať, inak príde o dedičstvo. No a tak si Bella musí na večierku vybrať manžela. Avšak chlapec, ktorý sa jej zapáči nie je tak celkom človek.
...nebudem prezrádzať viac. Dozviete sa, keď tu zverejním prvé diely tejto poviedky. mám napísaných už asi 16 wordových strán a to som len na začiatku, takže toto bude naozaj dlhá poviedka, bude prepracovaná, doplnená o hudobné vložky, o obrázky šiat, áut a iných vecí, ktoré tam budem potrebovať. Texty niektorých piesní budem vkladať, aby vystihli danú sitáciu, ale je naozaj ťažké zohnať správnu pieseň a správnu strofu vybrať :-) Ale nebojte, ja si s tým poradím.

A po tretie, mám nejaké nové nápady na nové poviedky, ale nejdem ich pripravovať ani začať písať, pretože poviedku "Štvaná Zver" mám rozpísanú, teraz tú novú a ďalšie tiež a jednoducho ich nestíham. Musela som pozastaviť písanie poviedky, čo píšem s Paťkou, pretože mám toho veľa a času málo. Ale dúfam, že do konca augusta by boli tie dve poviedky dopísané a zverejnené. Ale nápadov je veľa, ukladám si ich do zásuvky v hlave a vyberiem ich, keď bude treba :-D

Sľubujem, že o poviedky nebudete ukrátený.


Štvaná Zver _ 7.diel

23. července 2009 v 15:56 | Lady *D* |  Štvaná Zver
,,Čas na raňajky." zasmial sa Edward a zľahkosťou ma vzal do náruče a vybehol so mnou z izby. Zastavil sa až v kuchyni, kde ma položil za jedálenský stôl a začal sa smiať.
,,Je ti niečo smiešne?" opýtala som sa veselo.
,,Áno, dvojzmyselnosť tejto situácie." sadol si oproti mne. ,,Raňajkovať ideš ty, ale vyzeralo to, ako by som si priviedol raňajky ja." ukázal na mňa a znova sa rozosmial. Ja som si až teraz uvedomila, čo tým myslel.
,,Aha. Ale ako si povedal, raňajkovať idem ja." pozrela som na hodinky. ,,Skôr obedovať." bolo poljednej. Vstala som a podišla som ku chladničke, z ktorej som vytiahla mlieko a zo skrinky som vzala cereálie a misku s lyžicou. Znova som sa usadila za stôl a periférnym videním som zachytila Edwardom pohľad.
,,Je to vôbec chutné?" opýtal sa a vzal mi z ruky krabicu cereálií.
,,Mne to chutí." zamyslela som sa. ,,Čo vlastne máš rád ty? Vravel si, že sa živíte zvieracou krvou. Máš aj nejaký obľúbený druh zvieraťa?" zamiešala som mlieko s cereáliami a vložila som si prvú lyžicu do úst.
,,No... Vlastne, aj áno." usmial sa. ,,Ale nebudem ti o tom hovoriť, prišlo by ti zle."
,,Nebude. Počúvam." pomaly som jedla raňajko-obed a sledovala Edwarda.
,,No... Ja mám najradšej pumy." pozorne sledoval môj výraz tváre. ,,Emmett sa zase rád hrá s grizzlym." zasmial sa a ja som sa snažila predstaviť si ako sa Emmett, pripomínajúci grizzlyho, zaháňa na obrovského medveďa pred sebou.
,,Páni. To je... Zaujímavé." vydýchal som.
,,Áno, je." potvrdil Edward a ja som dojedla.
Akurát som umývala po sebe misku, keď sa otvorili dvere a objavil sa v nich Jasper s Emmettom.
,,Ahojte súrodenci." zasmial sa Emmett a sadol si vedľa Edwarda.
,,Ahoj, kde ste boli?" opýtala som sa zvedavo. Emmett sa spýtavo pozrel na Edwarda.

Štvaná Zver _ 6.diel

20. července 2009 v 3:13 | Lady *D* |  Štvaná Zver
Bella Swanová
Precitla som do slnečného rána.
Toto bola prvá noc, počas ktorej sa mi nesnívaly zlé sny... Moment!
Predsa tu jeden bol, lenže spomienky naňho boli hmlisté, nepamätala som si z neho nič... Iba... Bol tam Edward a...zabili ho...
Ale druhý sen, ktorý sa mi sníval, keď som druhýkrát zaspala, bol krajší... Lepší...
Pretočila som sa na druhý bok a nahmatala som vankúš. Pritiahla som sa k nemu a unavene som naň zložila hlavu.
,,Dobré ránko." zašepkal tichý zamatový hlas nadomnou.
,,Edward!" vyhŕkla som a sadla som si. ,,Prepáč." ukázala som na jeho brucho, na ktorom som ležala.
,,To nevadí." usmial sa. ,,Bolo to milé." cítila som, ako sa mi krv hrnie do líc.
,,Bol si tu dlho?" opýtala som sa a znova som si ľahla, tentokrát však na normálny vankúš.
,,Odkedy si sa v noci prebudila. Sama si chcela, aby som tu zostal." usmial sa a ja som naň pozrela. ,,Poviem ti, potom si ale spala pokojnejšie... Aj keď by som rád vedel, čo sa ti snívalo." uškrnul sa.
,,Och bože!" pretiahla som si vankúš cez tvár. ,,Rozprávala som zo sna?" opýtala som sa opatrne. ,,Nechcem poznať odpoveď... Nechcem poznať odpoveď... Nechcem poznať odpoveď..."
,,No... Áno. Rozprávala." povedal Edward potláčajúc smiech.
,,Čo si počul?" spomenula som si, že v tom sne som povedala Edwardovi, že ho ľúbim. ,,Nie!" zastavila som ho. Už otváral ústa. ,,Nechcem to počuť. Už teraz sa dosť hanbím." posadila som sa a vankúš sa mi skĺzol z hlavy.
Všimla som si, že nepatrné slenečné lúče, ktoré sa predrali cez zatvorené žalúzie, sa dotýkajú Edwardovej nohy, ktorá však bola ukrytá pod nohavicami. ,,Povieš mi, ako to je s tým slnkom?" ukázala som na okno.

Štvaná Zver _ 5.diel

18. července 2009 v 13:52 | Lady *D* |  Štvaná Zver
Bella Swanová
Len čo som zavrela dvere, vzala som si kozmetickú taštičku a vošla som do kúpelne.
Dala som si horúcu sprchu a umyla som si vlasy. Dôverne známa vôňa môjho obľúbeného jahodového šampóna ma ukľudnila a ja som bola konečne kľudnejšia.
To čo som vyviedla tam na chodbe, sa nedalo ospravedlniť.
Po sprche som sa obliekla do pyžama a ľahla som si spať. Hoci som nebola unavená, zaspala som okamžite.
Sníval sa mi prekrásny, no zvláštny sen.
V tom sne som stála na tej lúke, kde ma vzal Edward. Bola noc, taká krásna ako tá dnešná. Ale niečo bolo iné. Ja som bola iná. Alebo nie?
Vystrašene som sa otáčala okolo svojej osi a žmúrika oči do diaľky, či niekde niečo nezazriem.
Odrazu spoza stromov vyšiel ten muž, teda upír, ktorý ma naháňal pred mesiacom, keď ma zachránili Cullenovci.
Oči mal rovnako smädné a krvilačné ako som si ich pamätala. Pomaly sa ku mne približoval a ja som cúvala až som narazila do stromu.
,,Č-čo chceš?" vykoktala som vystrašene a hlas sa mi chvel.
,,Teba." usmial sa a skočil. Zavrela som oči aby som nevidela, ako na mňa dopadne, ale nestalo sa tak. Zato som počula prudké zavrčanie a tupý náraz tela o telo. Otvorila som oči a zbadala som Edwarda, ako sa predomnou krčí a obraňuje ma pred tým upírom.
,,Necháš ju napokoji." zavrčal Edward a cúvol kúsok ku mne. Ale ten upír sa nenechal zastaviť. Skočil po Edwardovi, ktorý taktiež vyskočil a znova sa zrazili vo vzduchu.
,,Nie!" vykríkla som, ale to už Edward letel na druhý koniec lúky a narazil do stromu, ktorý sa pod silou nárazu zlomil. ,,Edward!" vykríkla som vystrašene a chcela som k nemu ísť, ale ten druhý upír ma chytil a odhodil na opačný koniec lúky. Počula som z útrob môjho tela kruté prasknutie a pri dopade som pocítila neuveriteľnú bolesť.

Štvaná Zver _ 4.diel

15. července 2009 v 15:59 | Lady *D* |  Štvaná Zver
Edward Cullen
,,Je to tu prekrásne." prehlásila Bella takmer po piatich minútach ticha.
,,Teraz je to tu ešte krajšie." povedal som a až potom som si uvedomil ten dvojzmysel, ktorý vyznieval z tej vety. Ale v podstate to bola pravda.
Táto lúka bola vždy prekrásna. V noci alebo cez deň. Ale teraz, keď tu so mnou sedela Bella, to tu bolo ešte krajšie, očarújucejšie, kúzelnejšie.
,,Edward?" prerušila znova to ticho Bella. ,,Ja... No vieš, vtedy v tvojej izbe... Keď som si čítala ten článok..." zamyslela sa.
Znova ma zaplavil pocit frustrácie, keďže som jej nemohol prečítať myšlienky. Bolo by to jednoduchšie. Nemal by som pocit, že som bezcenný...
,,Bolo tam veľa vecí, čo ťa zaujali?" usmial som sa.
,,V podstate áno. Písali tam aj o tom, že upíri dokážu lietať a majú nejakú schopnosti." nad tým prvým som sa musel naozaj zasmiať.
,,Och Bells." smial som sa ale keď som zbadal jej naštvaný pohľad, ukľudnil som sa. ,,Lietanie je len mýtus. Vyplýval asi z toho, že dokážeme tak rýchlo behať." natiahol som k nej ruku. ,,Ale tie schopnosti sú pravdivé. Aj u nás v rodine máme také schopnosti."
,,Napríklad?" zdvihla jedno obočie.
,,Ja dokážem čítať myšlienky." s hrôzou v očiach na mňa pozrela. ,,Ale ty... Ty si výnimka." zamračil som sa.
,,Prečo?" vyhŕkla a pritiahla si kolena pod bradu.
,,Neviem... Mám zopár teórií, ale je to zaujímavé. No môžeš byť v pohode, tvoja myseľ mi ostala uzavretá." chytil som ju za ruku a zdvihol ju. ,,Alice vidí budúcnosť, ale jej vízie sú príliš... Subjektívne. Menia sa v závislostí od človeka, ktorého sleduje. Napríklad mňa by videla, kebyže sa rozhodnem odísť. Alebo niečo urobiť." ´napríklad pobozkať ťa´. ,,A Jasper... On dokáže... Ovládať emócie...ľudí v miestnosti. Dnes keď sme ti povedali čo sme, tak si si mohla všimnúť, že ťa zrazu zalial pocit pokoja. To bola jeho práca." bez varovania som si ju vyhodil na chrbát a rozbehol sa. ,,Teraz je už neskoro, takže sa drž." a už sme boli na ceste domov.
Ja som už videl dom a počul som, že tam stále nik nie je. Takže budeme ešte nejaký čas sami.

Štvaná Zver _ 3.diel

10. července 2009 v 13:51 | Lady *D* |  Štvaná Zver
Edward Cullen
Počul som, ako skočila na posteľ, ktorá zavŕzgala a síce už aj na upírske uši to bolo slabé, ale počul som, ako vzlyká.
,,Nemali sme to robiť." povedal som sklesnuto.
,,Museli sme. Počul si, čo povedala, čo si všimla? Dlho by sme to v tajnosti neudržali. A radšej, keď sme sa jej priznali my, než aby to odhalila sama a s krikom utiekla od nás. To by si nechcel." povedala Alice.
,,Alice má pravdu, Edward. Bella by na to časom prišla a bolo by to pre ňu šokujúcejšie. Ak sa nenahneváte, musím ísť na lov. Ide niekto so mnou?" Rose sa postavila a s ňou Emmett a Jasper.
,,Je tu priveľa zmiešaných emócií a Bella ma o chvíľu zničí... Hnev, smútok, sklamanie, láska, strach,...toto všetko cíti práve teraz..." povedal Jasper a dopovedal to v mysli.
,,Idem aj ja." vyskočila Alice.
,,Musím ísť aj ja." postavila sa Esme.
,,Dobre. Vy choďte na lov. Ja musím ísť do práce. Ahojte." Carlisle opustil dom ako prvý. Alice, Rose, Esme, Em a Jazz ho nasledovali.
Ostal som v dome len s Bells.
,,A čo teraz?" vybehol som do svojej izby a pustil som si hudbu. Ľahol som si na gauč a sledoval zrnká prachu ako sa vznášajú pod stropom.
Neviem ako dlho som tam ležal, ale zo zamyslenia ma prerušilo tiché a nesmelé zaklopanie na dvere. Spoza nich som počul tlkot srdca.
,,Bells, poď dnu." ozval som sa tak hlasno, aby to počula. Pomaly vošla a otočila sa ku mne.
,,Ako si vedel, že som to ja?" opýtala sa trocha vystrašene a posadila sa na moje čierne kožené kreslo pri písacom stole.
,,Vysvetlím ti to inokedy. Pomôžem ti?" posadil som sa a natočil som sa k nej.

Štvaná Zver _ 2.diel

9. července 2009 v 13:01 | Lady *D* |  Štvaná Zver
Bella Swanová
,,Ešte dlho?" zase som pri vedomí. Ale je tu až príliš hlučno.
,,O desať sekúnd otvorí oči. Už teraz nas počuje." opäť som počula ten zvonivý hlas. Ale ako vedela, že o desať sekúnd otvorím oči?
Možno sa to dozviem.
Poctivo som odpočítala desať sekúnd a a otvorila som oči.
,,Och." vzdychla som, keď som zbadala tú istú anielsku tvár, ktorú som videla pred pádom do bezvedomia.
Bol to chlapec. Veľmi, veľmi pekný chlapec.
Mal oči farby zlatej, bronzové vlasy, ktoré neposlušne vytŕčali na všetky svetové strany. Na perách mu pohrával úsmev, no v očiach mal strach.
,,Vitaj." povedal zamatovým hlasom.
,,To ty si ma sem priniesol." chcela som si sadnúť, ale on ma zatlačil naspäť.
,,Áno. Ale dlhuješ nám vysvetlenie." usmial sa.
,,Aké?" tentokrát som si sadla.
Zrak mi okamžite spočinul na troch ľuďoch, ktorí tam boli okrem toho chlapca.
Dvaja muži a jedna žena. Všetci boli nadľudsky krásny.
,,Čo sa dialo v tom lese?" opýtal sa ma ten chlapec. Dostala som strach.
,,Dlhý príbeh. Ako sa voláte? Kto ste?" pozrela som na ostatných. Strach v mojich očiach bol neskrývateľný.

Zmena desingu

7. července 2009 v 17:32 | * _ - Lady.Diane - _ * |  This Blog

Idem meniť desing na blogu, takže poprosím o strpenie, myslím, že to bude rýchle, ale veď viete... Nie vždy som zo všetkým spokojná :-D Tak prosím, buďte trpezlivý... Ďakujem


Štvaná Zver _ 1.diel

7. července 2009 v 17:31 | * _ - Lady.Diane - _ * |  Štvaná Zver
*** ďalšia poviedka z mojej tvorby...pracujem na nej skoro tri mesiace a zatiaľ mám napísaných LEN 16 wordových strán, takže nič moc... nie je ešte celá dopísaná, takže budem zverejňovať po troche, aby ste nemuseli dlho čakať... ale mám ešte päť poviedok rozpísaných a chcem ich dopísať, že sa pustím do poviedky Návrat III. :-D príjemné čítanie...***

,,Už nevládzem!" skríkla som do prázdna. ,,Tak si ma vezmi! Počuješ ma? Som tvoja!" kričala som tak nahlas, ako mi to len sily dovoľovali. ,,Kde si teraz? Keď som sa bránila, chcel si ma!" cítila som, ako ma začínajú štípať oči. Prekliate slzy! rýchlym pohybom špinavej ruky som ich zotrela a znova som sa porozhliadla okolo seba. Nič, len stromy a za nimi tma. ,,Teraz ma už nechceš? To si už dosiahol to, čo si plánoval? No tak! Veď ma tu máš ako na tácni. Som tu... Slabá..."
Nevedela som na koho kričím. Nevedela som či ma vôbec niekto počuje. Ale vedela som, že tam niekde medzi tými stromami je niekto, kto ma celý ten čas štval ako úbohú zver na poľovačke.
,,Ale no ták, Bella. To by si sa tak ľahko vzdala?" odrazu spoza stromov vyšiel vysoký muž. Mal dlhé blond vlasy, na temene stiahnuté do chvosta. Snehovobielu pokožku mu miestami pokrývala vrstva zeminy, ihličia a lístia. Bol bosý. Na sebe nemal nič, iba staré roztrhané rifle, ktoré doslova kričali Vyper ma! Avšak najvýraznejším detajlom jeho prekrásnej tváre boli oči. Jeho krvavočervené oči. Smädné oči. ,,Hrali sme sa celkom dobre, nie? Ale mne to nestačilo." pomaly kráčal ku mne. Bol ostražitý ako zviera. Ako lev chystajúci sa vrhnúť na svoju korisť, ktorú uštval do kúta. ,,Ešte sa pohráme. Aj tak nakoniec vyhrám." usmial sa a tým odhalil dvojrad žiarivo bielych zubov. Doslova ako z reklamy na zubnú pastu.
,,Nevládzem." zastonala som. ,,Zabi ma. Máš ma tam, kde si chcel. Bezmocnú a vysilenú. Čo viac ešte chceš?" zatočila sa mi hlava a ja som cítila, ako som sa popri strome skĺzla na zem. Videla som rozmazane. Cítila som, ako ma upúšťa život.