You are in my head forever _ 7.časť

31. května 2009 v 9:25 | * _ - Lady.Diane - _ * |  You are in my head forever
,,Bella, prosím, prosím ťa, neodmietni moju prosbu." volala mi Alice jedného teplého júnového dňa.
S Edwardom sme spolu. Už pol roka. Klape nám to omnoho lepšie než pred tým. Všetko sme si vyrozprávali. A nepotrebovali sme hovoriť nahlas. Mne stačilo čítať jeho myšlienky. Jemu stačilo, že som mu občas odkrla tie moje. Ale nerobila som to príliš často, pretože ma to príliš oslabovalo.
,,Podľa toho čoho sa týka." odvetila som z úsmevom, aj keď už som si domyslela, že ide o nákupy.
Stále síce žijem v mojom dome, aby si zase obyvatelia Forksu niečo nepomysleli, aj keď na škole ž každý vedel, že Reneé Evensonová chodí s Edwardom Cullenom. Ľudia na nás hádzali závisltivé pohľady, ale komu by to prekážalo, keď mám svoju lásku pri sebe.
,,Poď so mnou na nákupy. Nikto nie je ochotný ísť a samej s ami nechce." žobronila anielskym hláskom moja malá sestrička.
,,O desať minút som u teba. Nachystaj sa." usmiala som sa aj keď to nevidela.
,,Ja už som hotová. Nemôžem znova prevetrať moje Porsche? Prosím Bells."
,,Idem s vami." začula som spoza Alice Edwardov veselý hlas.

Odkedy sme spolu, Edward sa len usmieva. Alice mi povedala, že takýto veselý nebol za posledných stopäťdesiat rokov. Ani sa nečudujem.
,,Edward, babská jazda." zasmiala som sa do telefónu a rýchlo som si prezliekla tričko a nasadla som do auta.
,,Ale..." začal edward ale Alice mu skočila do reči:
,,Nie Eddie, nikam nejdeš. Zahráš si s Emmettom wrestling. Ideme len my dve." to bol ozaj autoritatívny hlas.
,,No tak dobre. Ako myslíte." zamumlal a niekde odišiel lebo Alice sa začala smiať. ,,Sa nesmej! Veď ja ti to vrátim, Alice Cullenová." povedal.
,,Al, za minútku som u vás." zložila som a odbočila som na lesnú cestičku vedúcu k ich domu. Na schodoch pred domom sedel ofučaný Edward.
,,Ahoj láska." pobozkal ma na privítanú.
,,Ahoj miláčik. Nehnevaj sa na nás. Ale nákupy nie sú pre teba." usmiala som sa. ,,Alice, poď už." ozvala som sa smerom k domu.
,,Mohol som si ísť pozrieť nejakú novú hudbu alebo filmy. Aj klavír by som chcel nový. Ale nikdy ma nechcete brať so sebou. Ja by som vám nezavadzal." objal ma okolo pása a položil si hlavu na moje rameno.
,,Ja viem miláčik, ale nudil by si sa. Ty by si si to pozrel rýchlo, ale poznáš Alice. Minimálne tri hodiny jej trvajú tri obchody. A neviem ani kde chce ísť. Ale sľubujem ti, že ja sa ti na tú hudbu pozriem. Dobre?" pohladkala som ho po temene. Z hrude sa mu ozvalo lačné vrčanie. Zasmiala som sa.
,,Ako myslíš. Veď ty vieš, že nie som vyberavý. Hlavne aby si sa mi vrátila ty." pobozkal ma.
,,Dosť hrdličky. Bella ideme." povedala Alice a rozbehla sa ku garáži. O chvíľku stála aj so svojím porsche pred domom. ,,Nasadať."
,,Odparkuj mi auto do garáže, prosím ťa." hodila som po Edwardovi kľúče.
,,Rozkaz madam." usmial sa a ja som nasadla k Alice. Vyrazili sme a v spätnom zrkadle som videla ako Edward nasadá do mojej audínky.
,,Kam ideme?" opýtala som sa na cieľ našej cesty.
,,San Francisco. Do večera sme doma. A Edwardovi ale ani muk." povedala.
,,Prečo? Deje sa niečo?"
,,O dva dni má narodeniny. Svoje dvestopäťdesiatesiedme narodeniny." usmiala sa. ,,Chcem mu kúpiť nejaký pekný darček. Hovoril niečo o hudbe a klavíri. Tak máme darček pre Edwarda." usmievala sa čoraz viac.
,,Wow. Super nápad." usmiala som sa aj ja a užívala solm si rýchlu jazdu do ďalekého San Francisca...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama