You are in my head forever _ 6.časť

30. května 2009 v 14:45 | * _ - Lady.Diane - _ * |  You are in my head forever
Je december. Predvianočný čas. O tri dni sú vianoce.
Akurát som sa nachádzala aj s Alice a Rose v Los Angeles. Boli sme na vianočných nákupoch. Výborne som sa bavila.
Dokázala som už aj tráviť čas u nich doma aj keď tam bol Edward. Avšak vždy keď som tam prišla ja, Edward sa zavrel do svojej izby.
U Cullenovcov som myšlienky už nečítala nikomu. Vycítila som, že predomnou nemajú žiadne tajomstvá a nechcela som narúšať ich súkromie. Ani Edwardovi.
Nakupovala som práve posledný darček, pre Esme, keď ku mne prilietela myšlienka od Alice. Ide sa domov. Zaplatila som a s dievčatami som sa stretla pri mojom aute. Odviezla som ich domov a nechala som pozdraviť ostatných. Ja som sa potom vydala tiež domov.
S výzdobou vnútrajška domu som sa neunúvala. Celé tri dni vianoc mám stráviť u Cullenovcov. Akurát som vyzdobila verandu a prednú časť domu. Nech susedia vidia, že aj ja slávim Vianoce.
Sú to moje prvé Vianoce v kruhu rodiny. Ozajstnej rodiny odkedy som upírom.

,,Vitaj Bella. Šťastné a veselé Vianoce." zaželal mi Carlisle keď som vošla k nim na Štedrý deň ráno.
,,Ďakujem Carlisle. Ako sa máte?" objala som ho a šla som za ním do jedálne, ktorú používali len na porady, schôdze a poprípade také udalosti ako sú Vianoce. Aj keď sa u nich nejedlo.
,,Výborne, ďakujem. Ty sa máš ako?" opýtal sa ma.
,,Skvele. Moment, prídem za vami, idem vybaliť darčeky." schytila som sedem veľkých tašiek do rúk a vbehla som do obývačky, že to rozložím pod stromček.
Akurát som vykladala tretí darček pre Emmetta, pred tým som stihla len Alice, keď som začula kroky. Otočila som sa. Vo dverách stál Edward. Kebyže mi srdce bije, tak by bilo ako kolibríkovi.
,,Ahoj Bells. Šťastné a veselé Vianoce." nesmelo sa usmial. Nečudujem sa mu. Prvýkrát sme sa ocitli sami. Prvýkrát na mňa prehovoril. Po štyroch mesiacoch.
,,Ahoj Edward." usmiala som sa. ,,Aj tebe šťastné a veselé." bola som v rozpakoch. Tak som sa znova sklonila k darčekom. Cítila som jeho zamyslený pohľad na mojom chrbte. Chcela som vedieť na čo myslí.
,,Je taká nádherná. Až príliš prekrásna. Nezaslúžim si ju. A k tomu mi už neverí. Bojí sa, viem to. Alice vravela, že sa obáva, že by som jej opäť klamal. Má na to právo. Tie klamstvá čo som jej vetdy povedal... No nečudujem sa jej, že sa mi vyhýbala. Tu nepomôže ospraveldnenie. Ale čo mám robiť? Beznádejne ju milujem. Viac ako svoj život. Ale Alice mi nedovolí odísť do Talianska. Ani Esme..."
,,Na to ani nepomysli, Edward." ozvala som sa. No nepozrela som na neho. Stále som ukladala darčeky. ,,Esme by sa zrútila. Alice s Rose by zúrili. Carlisle by bol sklamaný a Jazz s Emmettom by boli smutný. A v Taliansku by ti nepomohli." konečne som uložila posledný darček na jeho miesto. Bol pre Edwarda. Vstala som a pozrela som sa do jeho prekvapených očí. ,,Nejdeš sa prejsť?" opýtala som sa ho.
,,Rád." natiahol ku mne ruku. Váhal. Nevedel, čo má odomňa očakávať. No a tak bolo všetko teraz len a len na mne. Chytila som ho za ponúkanú ruku a spolu sme vybehli z domu.
Neutekali sme ďaleko. Dobehli sme na našu lúku. Bola ešte krajšia keď bola zasnežená. Výnimočne svietilo slnko a tak naše telá vrhali neposedné prasiatka na sneh, ktorý to všetko odrážal späť. Bolo jasné, že nie sme normálny ľudia. Sadli sme si na sneh oproti sebe. ,,Bells. Viem, že jedno ospravedlnenie ti nebude stačiť za to všetko čo som ti spôsobil. Nikdy neodčiním tú všetkú bolesť, ktorú si cítila, keď som odišiel. O všetkom viem, Alice mi to povedala a nehnevaj sa na ňu. Ona za to nemôže. Nezaslúžim si tvoje odpustenie. Mal by som trpieť rovnako ako ty. Mala by si mi vynadať a nechať ma tu..."
,,Nedokážem to. Nechápeš? Ja by som nikdy neurobila to čo ty. Ja som ti už dávno odpustila. Keďže vieš všetko, tak vieš aj, že ťa nadovšetko milujem. Bez teba nedokážem žiť. Si pre mňa všetko. Trpela som, to je pravda, ale toto všetko," ukázala som na seba, ,,mi to vynahradilo. Žila som vo vašom dome kde mi každá časť toho domu pripomínala teba a zvládla som to. Učila som sa z tvojich kníh a na tvojom klavíri. Verila som, že ťa niekedy ešte uvidím a budem ti to môcť povedať aj keď som verila, že ma nemiluješ. Nevedela som, že to bolo klamstvo, ktoré ma malo ochrániť. Ale nepodarilo sa. Nechcel si aby som bola tým čím som, ale stalo sa. Ja neviem čo môžem od teba očakávať, ale milujem ťa a je mi to všetko jedno..." mala som toho toľko na srdci, že som nevedela čo hovorím. Proste som len hovorila. A Edward ma zastavil.
,,Tak toto bol ten najkrajší darček na vianoce za posledných dvesto rokov." usmial sa keď sa odlepil od mojich pier. ,,Milujem ťa Bella a už o teba nechcem prísť. Viem, že mi nedôveruješ tak ako pred tým, ale s tým si nejak poradím. Stačí mi povedať, či mi veríš, že ťa milujem viac ako všetko na tomto svete. Tak veríš mi to?" znova ma pobozkal.
,,Verím ti Edward. A milujem ťa rovnako, ba možno ešte viac. Ale sľúb mi jedno. Už nikdy ma neopustíš." pohladila som ho po líci. Už nebolo ľadovo chladné. Bolo príjemne teplé. Rovnako ako jeho ruky. Už nebol odomňa chladnejší. Boli sme si rovní.
,,Sľubujem ti to. Už nikdy. Nikdy ťa neopustím." znova ma pobozkal a ruka v ruke sme sa vrátili do domu...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

(-: sčítanie ľudu x-D

zapíš sa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama