V kine _ 9.časť LAHEP

3. května 2009 v 19:15 | * _ - Lady.Diane - _ * |  Leny and her everyday problems
... ,,Kto to otravuje?" zahundrala som a s kúskom pizze som sa pobrala otvoriť bránku. Za ňou stála nejaká pani.
,,Ehm... dobrý deň. Poznáme sa?" opýtala som sa čo najzdvorilejšie.
,,Nie. Ja som Peťova mama. Je Peťo tu?" opýtala sa.
,,Poďte dnu. Je v kuchyni." pozvala som ju dovnútra.
,,Peťo! Je tu tvoja mamka." zakričala som od vchodových dverí.
,,Ahoj mami. Ako si vedela, že som tu?" zarazil sa.
,,Martinova mamka mi to povedala. Potrebujem aby si šiel domov." povedala...
.:.:.:.O TÝŽDEŇ.:.:.:.
,,Ahoj Leny. Ideš do kina? Mám dva lístky na Narniu." opýtal sa Martin, len čo som zdvohla telefón.

,,Veľmi rada. Aj tak sa mi doma trčať nechce." odvetila som.
,,Cool. Tak o desať minút som u teba. Pa." zložil a ja som sa okamžite išla obliesť a namaľovať. O desťa minút už zvonil pri bránke. Otvorila mu mamka.
,,Leny! Martin je tu." zavolala na mňa.
,,Už idem!" zbehla som dole a rýchlo som sa obula.
,,Kedy prídeš?" opýtala sa mamka.
,,Neviem. Ale skoro ma nečakaj." uškrnula som sa a s Martinom som sa vydala na nie veľmi dlhú cestu do kina.
.:.:.:.V KINE.:.:.:.
,,Dáš si niečo?" ukázal Martin na ponuku chipsov, popcornu a pitia nad hlavou predávajúcej babenky.
,,Ty niečo chceš?" odpovedala som mu otázkou.
,,Poprosím vás veľkú fantu a veľký popcorn." povedal a usmial sa na mňa. No bol to iný úsmev. Nie taký, ako stále. Bol taký... bol plný lásky a... alebo sa mi to len zdalo? Neviem. No isté bolo to, že ja som zrazu v žalúdku pocítila kŕdel motýlikov. A to sa už vyhýbalo z normálu. Vošli sme do sály a usadili sa na miesta. Film začal o päť minút a ten čas sme využili aby sme sa rozprávali. Tak ako mnohokrát, tak aj teraz sme sa bavili o úplných hlúpostiach. Film začal a keď som zistila, že v sále sme len my dvaja a asi ešte dva páriky úplne hore, mala som pocit, že tento večer dopadne inak... A nemýlila som sa.
Po hodine pozerania ma film prestal baviť. A nie len mňa ale aj Martina. Znova sme sa šepky začali rozprávať. No tento krát Martin začal inú tému. Bol nervózny a zakoktával sa. Bolo to milé, no jemu to príjemné určite nebolo. V polovici jednej bojovnej scény, ma chytil za ruku. Nervózne som naňho pozrela. On na mňa v tú istú chvíľu tiež pozrel. Stačil nám jeden pohľad a vedela som, že ho milujem. No bolo to divné. Nevedela som, či robí správnu vec.
Po filme sme sa v tichosti pobrali domov. No... nie tak celkom. Pobrali sme sa do parku, kde sme si sadli na lavičku.
,,Leny... Vieš... Už dlho som ti to chcel povedať... No nevedel som ako..." vedela som kam tým mieri. Len som nevedela, že keď to príde, ako sa mám správať.
,,... Ako ti to mám povedať... Ja... Ľúbim Ťa." povedal a pozeral sa všade inde, len nie na mňa.
,,Martin... Si skvelý chalan a vlastne môj najlepší kamarát... a poviem ti, tento večer bol úplne nádherný... lepšie asi dopadnúť nemohol... ja ťa tiež ľúbim." povedala som. Konečne na mňa pozrel. Týmto pohľadom mi dal jasne najavo, čo teraz príde. Naklonil sa ku mne a...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

(-: sčítanie ľudu x-D

zapíš sa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama