Týždeň _ 8.časť

1. května 2009 v 19:01 | * _ - Lady.Diane - _ * |  Týždeň
,,Tak aký bol tvoj prvý deň v škole, zlatko?" opýtala sa ma Bethy, keď prišla domov z práce.
,,Skvelý. Ozaj. Spolužiaci sú milí a Sandryni kamaráti sú skvelí. Bethy, idem von. Sandra išla so Samantou a Veronicou do kina. Prídu okolo desiatej. Ahoj." Vybehla som z domu.
Tento krát som nešla do lesa. Išla som po príjazdovej ceste, ktorá viedla k domu, až na hlavnú. Potom dole ku obchodom. Zastavila som až pred kníhkupectvom.
Pred ním bolo väčšie parkovisko. Boli tam zaparkované všelijaké autá. No zaujalo ma asi najdrahžšie zo všetkých.
Strieborne Volvo.

"V tomto meste? Také auto? Komu patrí?" - rozmýšľala som a takto zamyslená som šla aj hore schodmi, ktoré viedli do kníhkupectva.
A bolo mi to osduné, pretože vo dverách som sa s niekym zrazila. Ale skôr než som stihla dopadnúť na zem, niečie chladné ruky ma chytili okolo pása a zabránil môjmu pádu. Na chvíľu sa mi od ľaku zastavilo srdce. Osoba, ktorá ma ešte stále držala okolo pása stuhla. Pozrela som sa hore a...
,,Ty?!" Vykríkla som. Nadomnou sa skláňal Edward Cullen. Takto zblízka vyzeral ešte krajší, než keď som ho videla v jedálni a v triede.
,,Ech... Si v poriadku?" Postavil ma na rovné nohy a odstúpil krok dozadu.
,,Áno, myslím, že áno. Ako... Prečo... Ehm..." Stratila som reč. Chcela som sa ho opýtať na to, prečo sa ku mne v škole tak správal, prečo na mňa pozeral ako keby som mu ublížila... No v jeho očiach som postrehla, že sa tam opäť mihla bolesť.
,,Tak dobre. Ahoj." A odišiel skôr, než som ho stihla zastaviť. Sledovala som ho až k jeho... Autu. To strieborné Volvo patrilo jemu.
,,To nie je možné. Tak najskôr na mňa v škole pokukuje ako keby ma chcel zabiť. Správa sa ku mne ako ku špine a teraz ma skoro prevalcuje. Ja mám naozaj smolu naňho." Hundrala som si popod nos, keď som vstúpila do obchodu s knihami.
Prechádzala som sa pomedzi regále s knihami a hľadala niečo, čo by som si mohla kúpiť. Ale nič ma nezaujalo.
Chcela som už odísť, keď som sa dostala do oddelenia s literatúrou o nadprirodzených bytostiach.
,,Niečo pre mňa." Pomyslela som si a vzala som knihu bez toho, aby som si prezrela obsah.
,,Sedem osemdesiat." Povedal predavač pri pokladni. Zaplatila som a začítaná som sa pobrala domov.
Mala som pocit, že ma niekto sleduje. Ale keď som sa obzrela, nikoho som nezbadala.
"Mala by si prestať myslieť na tie tvoje príšery, Emily. Začínaš mať halucinácie. Najprv vidíš v lese neprirodzene rýchlych ľudí, teraz máš pocit prenasledovania. Už nie si pri zmysloch." - nadávala som si. "Nie je to až tak zlé... Na druhej strane... Čo ak niečo také je? A nejakú záľubu má každý. Jední zbierajú známky, iní zase vrchnáky od piva. Ty sa zaoberáš nadprirodzenými bytosťami a ich výskytom a..." - v podstate som sa rozprávala sama so sebou, keď som za sebou začula šuchot. To som už ale stála pred domom. Obzrela som sa za seba. Nik tam nebol, ale krovie sa hýbalo.
,,Je tu niekto?" Spýtala som sa priškrtene.
,,Ema?" Dvere sa otvorili a v nich stála Bethy.
,,Aké zvieratá žijú v tomto lese?" Opýtala som sa jej a otočila som sa späť na krík.
,,Zopár srniek, diviakov, nejaké malé zvieratká a vtáky. Prečo? Čo sa deje, Ema? Si bledá." Strachovala sa.
,,Som v poriadku... Len... Mala som pocit, že cetou z kníhkupectva ma niekto sledoval a teraz tu tak zašušťalo krovie, ako keby tam niekto bol, ale žiadne zviera som nevidela. Je to divné." Povedala som nesmelo. Istotne si o mne pomyslí, že som šialená.
,,To nič." Usmiala sa. ,,To sa stáva. Si tu nová. Poď, dáme si čokoládu a pozrieme si nejaký film." Vtiahla ma dnu a zavrela dvere.
,,Idem sa prezliesť. Prídem do obývačky." Povedala som zatiaľ čo Beth šla urobiť čokoládu.
,,Dobre." Súhlasila a ja som vybehla hore. Vletela som do izby.
Okno bolo otvorené, tak ako som ho nechala.
Vlastne, všetko bolo tak ako som nechala. No aj tak som mala pocit, že niekto tu bol. A nebol to nik z rodiny.
"Emily Rodgersová! Začínaš blúzniť. To, že si sa nasťahovala do Salemu ti neprospieva." - kričala na mňa moja myseľ.
,,Huh. Rozprávam sa sama so sebou." Povedala som a uškrnula som sa.
Vytiahla som zo skrine voľné tepláky, nejaké strašie tričko a obula si svoje hrubé ponožky namiesto papúč. Zbehla som dole a nechala som si dvere do izby otvorené.
,,Ema, bude ti vadiť ak si pustíme romantický film?" Uškrnula sa.
,,Aký?" Opýtala som sa. Romantické som nemala rada, ale niektoré som milovala.
,,Duch. S Patrickom Swayzem. Môže byť?" Zatvárila sa pochybovačne. Zjavne vedela, že som ako mamka...
,,Jasne. Ten zbožňujem." Usmiala som sa a s hrnčekom horúcej čokolády som sa usadila pod deku, k horiacemu krbu.
Bol začiatok marca. Sneh síce v Saleme nebol, pretože ako mi povedali, nesneží tam tak veľmi, ale bola zima. A v tomto dome duplom.
Beth zapla DVD, usadila sa do druhého kresla a zapozerali sme sa do filmu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama