Týždeň _ 21.časť _ THE END

5. května 2009 v 22:43 | * _ - Lady.Diane - _ * |  Týždeň

,,Tak dobre." Súhlasila som a chcela som ešte niečo dodať, ale profesor začal hodinu.
Až pokým nezazvonilo na jej koniec. Vyšla som na chobu spolu s Edwardom. Ten však nezastavil a šiel až na jej koniec, kde bolo málo študentov. Otočil sa na mňa.
,,Čo si chcel?" Opýtala som sa ho. Chvíľu rozmýšľal.
,,Nebudeš sa mi smiať? No, myslím, že nie, ale aj tak." Zjavne bol trochu nervózny.
,,Edward, povedz o čo ide." Povedala som rýchlo. Až potom som si uvedomila, že ja som nemala poznať jeho meno. No jeho to neprekvapilo.
,,Vieš... Ide o to... Ja... Poznám ťa." Povedal. Tak teraz som bola naozaj zmätená.
,,Odkiaľ?"
,,Z tvojho sna." Povedal a pozrel na mňa.
,,Nechápem. Ako vieš o tom sne?" Nechodila som okolo horúcej kaše, no cítila som, ako sa červenám.



,,Včera večer si bola v lese na čistinke. Bol som tam aj ja... Lovil som... Zacítil som ťa, no bola si už doma. Sledoval som tvoju pachopú stopu až do domu a keď si zaspala, vyšiel som k tebe do izby a pozoroval ťa. Mám takú schopnosť čítať myšlienky. No a tak som videl aj tvoj sen. Poviem ti, snívalo sa ti to dosť dlho, ale ten týždeň, sa ti musel vmestiť do takého úseku." Uškrnul sa. ,,Sledoval som všetko. A počas toho, čo som bol pri tebe... Ja... No poviem to tak... Stalo sa presne to, čo v tvojom sne." Povedal a pozrel na mňa. Hľadala som správné slová.
,,Takže okrem toho, že všetko to bol iba sen, ktorý sa mi sníval cez jednu jedinú noc, je všetko pravda?" Opýtala som sa.
,,Ak myslíš to ohľadom mojej rodiny, tak myslím, že bez okolkov môžem povedať, že áno."
,,Aha. Ehm... A teraz... Čo bude... Teraz?" "Bude pokračovať to krásne zo sna alebo to necháme tak...?"
,,Kebyže ma počúvaš pozornejšie, vieš, že som povedal, že sa stalo to, čo ku koncu tvojho sna." Pozrel, ako keby mi utiekla pointa.
,,Vzdávam sa." Mozog mi nechcel pracovať. No Edward to urobil namiesto neho. Chytil ma jemne za zápästia a prisunul sa bližšie. Cítila som, ako moje srdce na chvíľku vynechalo dva údery, no potom sa rozbehlo až príliš rýchlo. Edward sa usmial a potom ma pobozkal.
,,Už chápeš?" Ustúpil krok dozadu.
,,Už áno." Usmiala som sa.

Od toho okamihu v škole ubehlo už sedem rokov. No ja žijem stále v tele deväťnásť ročnej teenagerky.
Áno, správne... Edward ma premenil... No nie preto, lebo som to chcela... Nad tým som neuvažovala...
Ale stala sa nám taká malá... Nehoda...
Bol krásny letný deň, no mali sme školu. Keďže svietilo slnko, Edward a jeho súrodenci neboli prítomní na vyučovaní. Ja som sa vracala domov zo školy. Keďže náš dom je troška ďaleko, museli sme prechádzať aj cez železničné priecestie. A ako naschvál, nevšimla som si prichádzajúci vlak a ten si to do mňa v plnej rýchlosti napálil, inak, odvtedy sa bojím vlakov. Pamätám si ale všetko, čo sa potom dialo.
Zachranári ma chceli ošetriť, ale ako oni povedali ,,Už jej niet pomoci.", a odiviezli ma do márnice. Ale Edward počul moje slabo tlčúce srdce a keďže bol tak veľmi sebecký, ako to on s radosťou vraví, uniesol ma a počas cesty k nim domov ma uhryzol.
Tri dni mučenia. Ale bola som statočná. Vedela som, čo sa so mnou deje. Vedela som, že sa mením a tak som si to patrične vytrpela a bez kriku.
Po troch dňoch som sa prebrala. Nadomnou sa skláňal aniel.
Edward mal taký bolestný výraz v tvári, že som si myslela, že mu ublížili.
,,Je mi to tak ľúto, Emily. Ja, nevedel som... Nechcel som o teba prísť... Bol som sebecký... Odpusť mi." Ospravedlňoval sa.
,,Nemám ti čo odpustiť. Som ti vďačná. Vieš, že umrieť som nechcela. Urobil si, čo si v tej chvíli cítil. A ďakujem ti." Pohladila som ho po tvári.
,,Ale... Ty... Nehneváš sa, že som ťa... Že si jednou... Z nás?"
,,Nie. Ak budeš ty so mnou tak mi to je úplne jedno." Obtrela som sa perami o tie jeho.
Odvtedy sme spolu a nič z môjho minulého života mi nechýba. Bethy, Gregory a Sandra oplakali moju smrť. Namiesto mňa pochovali však prázdnu truhlu, o ktorej nevedeli.
Ja spolu s Cullenovcami sme opustili Salem a vydali sa na Alijašku do Denali.
Stále sme tu a myslím, že ešte nejaký ten čas tu pobudneme. Potom sa chceme spolu s Edwardom vydať na Slovensko, niekde na sever, ale v zime, pretože na Slovensku aj v lete svieti slnko.

A nezabúdajte. Aj to najneočakávanejšie sa stane skutočnosťou, len treba natrafiť na správne miesto...
THE END
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

(-: sčítanie ľudu x-D

zapíš sa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama