Týždeň _ 13.časť

3. května 2009 v 6:19 | * _ - Lady.Diane - _ * |  Týždeň
,,Tak ako? Urobili ste ten projekt?" Sedela som so Sandrou v kuchyni, raňajkovali sme a začala tému, na ktorú som sa nechcela rozprávať.
,,Ešte nie. Budeme to musieť dorobiť. Nestihli sme to všetko. Myslím, že príde aj dnes. Aj zajtra." Povedala som skôr stolu než Sandre.
,,Fíha. Červenáš sa. Ale Ema, čo sa ti snívalo? Niečo si kričala."
,,Vieš, včera som sledovala správy... U nás na Slovensku niekto zabil troch študentov. Boli to moji kamaráti." A zase tie prekliate slzy.
,,Neplač, prosím ťa. To bude dobré." Edward ma upokojil lepšie než ona. Aspoň, že s ním mám dnes hodinu.
,,Ja viem. Neboj sa. Ideme?" Umyla som po sebe tanierik od hrianok a vzala tašku.
,,Počkaj ma v aute. Tu máš kľúče. Prídem o chvíľku." Hodila po mne kľúče a ja som vyšla pred dom. Opäť pršalo. Rýchlo som prebehla do auta.

***
,,Slečna Rodgersová, budete, prosím, dávať pozor? Alebo niečo tam von je zaujímavejšie, než moja hodina?!" Ozvala sa profesorka.
Sedela som na hodine geografie. Mysľou som bola úplne niekde inde.
,,Prepáčte pani profesorka. Zamyslela som sa. Už sa to nestane." Ospravedlnila som sa jej a snažila sa dávať pozor.
,,Len aby. Tak... Kde sme... Ach áno... Česká republika... Kto mi vie povedať susediace štáty?" Opäť som prestala počúvať jej výklad, ale tvárila som sa, že ma to zaujíma.
Rozmýšľala som na včerajší večer, keď som bola s Edwardom. Bol to taký zaujímavý pocit. Taký... Bezpečný...
,,Ema. Počúvaš nás vôbec? Haló?"
,,Čože? Prepáč, zamyslela som sa."
,,Čo je to dnes s tebou? Aj na vyučovaní si bola taká?" Opýtala sa Sandra.
,,Nie!" Bola to lož, ale azda jej nepoviem pravdu.
,,Neklam. Na geografii si bola tiež nepozorná." Prezradil ma Justin.
,,Diki Justin." Zamrmlala som a radšej som si do úst napchala veľký kus pizze.
,,Emily? Môžem s tebou hovoriť?" Spoza mňa sa ozval jemný zamatový hlas. Začala som kašľať a dusiť sa. Chalani sa začali smiať a dievčata čumeli na Edwarda ako na boha. Tak aj vyzeral. Vstala som.
,,Toto mi už nerob. Čo potrebuješ?"
,,Tu nie. Môžeme isť nabok." Nebola to prosba. Chytil ma za lakeť a ťahal za sebou.
,,Edward, čo sa deje?" Opýtala som sa ho trocha nahnevanejšie než som chcela.
,,Dnes večer neprídem. Idem s otcom a bratmi preč. Vrátime sa až v piatok. Počká to dovtedy?" Opýtal sa ma.
,,Ehm... Tak dobre. Aspoň urobím referát na geografiu. V piatok večer prídeš?" Naozaj z môjho hlasu bolo počuť toľko nádeje? Edward sa usmial.
,,Samozrejme. Ak chceš. Tak dobre. Vidíme sa na hodine, zaťiaľ." Nechal ma tam stáť. Ako v mrákotach som sa vrátila k Sandre a ostatným.
,,Čo od teba chcel?"
,,Odkedy sa priateliš s Cullenom"
,,Chodíte spolu?"
,,Je to namyslený idiot."
,,Prestaňte! Išlo o projekt, na ktorom spolu robíme. Mali sme ho dnes ešte dopísať, ale musí odísť niekde preč. A tak sa chcel dohodnúť na náhradnom dni.
Nemám najmenšie potuchy, či sme priatelia, alebo sa so mnou rozpráva len kôli projektu a mne je to v podstate jedno.
Nechodíme spolu a ani nebudeme a namyslený idiot nie je!" Nahnevane som vstala. ,,Sandra, vidíme sa na chémii." A odkráčala som preč.
,,Správajú sa ako keby bol chodiace nebezpečenstvo. Vírus. Nákaza. Smrteľná choroba, ktorá zaútočí bez varovania." Šomrala som cestou ku skrinke. Ostatný študenti, ktorí neboli v jedálni, mi odskakovali z cesty. ,,Samozrejme. To, že sa im každý vyhýba neznamené, že pre okolie sú hrozbou. Sú iní, to nepopieram, ale nie nebezpečný. Len asi nemajú radi pozornosť tak ako ja. Ale s tým nenarobia nič, pretože akonáhle si iní, ľudia po tebe zazerajú... A ty tu čo chceš?" oborila som sa na Emmetta. Ten sa na mňa vystrašene pozrel a kúsok cúvol.
,,Si v poriadku?" Opýtal sa nesmelo a ležérne sa oprel o skrinku vedľa mojej. Ja som tú svoju otvorila, vložila si do nej nepotrebné učebnice a vytiahla som si chémiu.
,,Čože? Och, aha. Áno... Prepáč mi. Nechcela som na teba tak vybehnúť. Ale kamaráti ma nahnevali."
"Mala by som mu povedať prečo? Nie. Nemusí vedieť všetko. A vlastne, čo tu robí?"
,,Aha. Ja som len chcel vedieť, či ti Edward oznámil, že bude do konca týždňa mimo mesta."
,,Áno, bol za mnou. A prečo to chceš vedieť?" Opýtala som sa a zavrela som dvierka skrinky.
,,Vieš, že ani neviem? Len tak."
,,Emmett? Emily?" Začula som za sebou Edwardov hlas. Emmett sa usmial a ja som sa otočila.
,,Ahoj braček. Tak ja idem, ďakujem za rozhovor, Emily." Usmial sa a odišiel.
,,Edward." Povedala som namiesto pozdravu.
,,Čo od teba chel Emmett?" Znel nahnevane.
,,Že či si mi oznámil, že budete mimo mesta. Nechápem, čo ho to trápi." Zazvonilo. ,,Musím ísť. Tak ahoj na hodine." Prešla som okolo neho a rozbehla som sa do učebne.
Sandra už sedela na mieste. Profesorka tam ešte nebola.
,,Kde trčíš?" precedila pomedzi zuby Sandra.
,,Prepáč. Zdržal ma Emmett." Z mojich úst to vyznelo zvláštne.
,,Kto?" Opýtala sa.
,,Emmett Cullen."
,,Ty sa priatelíš hádam so všetkými Cullenovcami. Je tak? S Alice ste si padli, to som si všimla. S Edwardom ani nehovorím. Teraz Emmett. Ešte mi povedz že už si sa bavila s Jasperom a Rose." Zdalo sa, že je nahnevaná.
,,S Rosalie nie. Nemala som to šťastie. Ale Jasper je fajn." Uškrnula som sa.
,,No mňa asi šľahne." Zasmiala sa Sandra.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama