Týždeň _ 12.časť

3. května 2009 v 1:59 | * _ - Lady.Diane - _ * |  Týždeň
,,Ema, ja už idem. Nerob nič nekalé." Počula som Sandryn smiech zdola.
,,Neboj sa. Bav sa. Ahoj." Zvolala som a počula som už len buchnutie dverí, štartovanie jej auta a odchod.
,,Mám polhodinu. A moje nervy sú čoraz nervóznejšie..." Hundrala som.
Kôli jeho návšteve som vyhrabala aj myšku na laptop. Nie každý rád pracuje len s dotykovou a mne osobne sa lepšie robilo s myškou.
Ohľadom referátu som mala už vyhľadaných niekoľko stránok a obrázkov.
,,Som zvedavá, či príde presne." Pri pohľade na hodinky mi nervózne stihlo žalúdok. O desať sedem. Zišla som dole do kuchyne a urobila som si kávu.
O päť sedem.

Sadla som si do kresla v obývačke a zapla si telku. Práve dávali správy na BBC tak som sledovala, čo je nové.
,,Ako vždy, ďalšie vraždy, hurikány, zemetrasenia, vojny... To ich baví?" Zaujala ma ale jedna správa...
,,Dnes dopoludnia sa v malom európskom štáte Slovensko, v hlavnom meste Bratislava, stala trojnásobná vražda.
Obeťami boli dve sedemnásť ročné študentky miesteho bilingvalného gymnázia so zameraním na anglický jazyk a osemnásťročný študent toho istého gymnázia.
Karolínu S., Danielu V. a Mareka P. našli v podzemnej garáži obchodného centra.
Kto za týmto ohavným činom stál, to nie je známe, ale slovenský kriminalisti po ňom už vyhlásili medzinárodné pátranie.
Nie je vylúčené ani to, že to bol čin nejakého kultu, pretože obete mali na chrbéte vyryté to isté písmeno V."
Šokovane som ostala sedieť. Neuvedomila som si ani, že niekto zvoní. Ako bez duše som sa postavila a šla ku dverám. Otvorila som ich a za nimi stál Edward.
,,Ahoj. Už som chcel odísť, ale... Emily? Si v poriadku?" Jeho hlas mi znel ako z obrovskej diaľky.
Potom si nepamätám nič. Až...
,,Emily... No ták... Dievča... Preber sa." Zamatový hlas.
,,Edward?" Otvorila som oči a zistila, že sa nadomnou skláňa aniel.
,,Bál som sa o teba. Čo ti je?" Znel naozaj vystrašene.
,,Čo sa stalo?" Opýtala som sa ho. ,,Kde je Bethy, Gregory a Sandra?" Boli sme tam sami dvaja.
,,Neviem. Neboli doma keď som prišiel. Otvorila si mi dvere. Bola si bledá. A potom si odpadla." Vysvetlil mi.
,,Och bože." Všimla som si, že v telke ešte bežia správy. V mysli sa mi vybavili slová moderátorky. ,,Oni... Sú mŕtvi..." Nezvládla som nával emócii a rozplakala som sa.
,,Kto? Ema! Čo sa stalo? Súvidí to s tou správou zo Slovenska?"
,,Áno. Počul si o tom?" Pozrela som na neho. Tváril sa vystrašene ale v očiach bola starostlivosť.
,,Keď som stál za dverami. Mala si nahlas správy a počul som to. Poznala si ich?"
,,Áno. Daniela a Karolína boli moje spolužiačky a Marek... Boli sme spolu v partii. Poznali sme sa asi desať rokov." Ďalší príval sĺz. Pomedzi ne som videla, že Edward sa rozhoduje, čo má robiť. Aký šok to pre mňa bol, keď ma zrazu pevne zovrel vo svojom objatí.
,,Čššš... Bude to dobré. Neboj sa." Šepkal. Po celom tele sa mi rozliali zimomriavky, ale nie zo strachu. Edwardovo telo bolo chladné ako ľad.
,,Edward, je ti zima?" Odtiahla som sa kúsok od neho aby som mu videla
,,Nie, prečo?" Opýtal sa zmätene.
,,Si... Máš... Máš tak chladné telo." Cítila som ako sa červenám. Usmial sa.
,,To nič nie je. Ako si na tom ty? Ak chceš, môžeme projekt odložiť na inokedy. Myslím, že nie si v tom najlepšom stave. Prídem napríklad zajtra." Povedal a vstával, že odíde.
,,Nie!" Vykríkla som vystrašene. ,,Teraz... Nie... Nechcem byť sama. Ja to zvládnem. Ten... projekt... Myslím." Pozrela som na neho a uškrnula som sa. Opäť sa rozhodoval.
,,Dobre. Tak poď. Začneme s ním." Pomohol mi postaviť sa a vypol telku. Vzala som si hrnček s kávou, ale ruky sa mi tak triasli, že som niečo vyliala na koberec.
,,Bethy ma zabije." Povedala som, keď som videla, ako sa káva vpíja do koberca.
,,Nie je to vidieť. Poď, pomôžem ti." Vzal mi hrnček z ruky a mne pomohol hore schodmi. Zaviedla som ho do izby.
,,Máš to tu pekné." Poznamenal pri pohľade na izbu.
,,Ďakujem. Ešte to nie je ale hotové, bývam tu tri dni. V laptope sú uložené stránky čo som našla poobede. Obrázky mám tamto vytlačené. Keď tak si to popozeraj. Zbehnem po výkres a zastavím sa v kúpelni." Vybehla som zmetene z izby a najskôr som sa zavrela do kúpelne.
Pustila som si studenú vodu a opláchla si tvár. Pri pohľade do zrkadla som sa zľakla sama seba.
Oči som mala uplakané a vlasy strapaté. Rýchlo som sa prečesala a utrela som si mokrú tvár.
,,To je lepšie." Poznamenala som odrazu v zrkadle a vyšla z kúpelne. Vošla som do Sandrinej izby a zo skrine som vzala veľký výkres. Vrátila som sa do izby. Teda, skoro. Zastala som vo dverách a sledovala stelesnenú dokonalosť, ktorá sedela na mojej starej stoličke.
,,Našiel si niečo, čo by sme mohli použiť?" Opýtala som sa a naklonila som sa zboku k nemu, pretože som si všimla papier pred ním a pero v jeho ruke.
,,No, vytiahol som nejaké poznámky. Dalo by sa to použiť. Vyzerá to zaujímavo." Ukázal mi tri zapísané papiere s poznámkami.
,,To si kedy stihol napísať? Za tú chvíľku sa to nedalo." Pozrela som na neho. ,,Bola som preč asi dve minúty."
,,Píšem dosť rýchlo." Odvetil pokojne. Neverila som mu. Ja keď píšem rýchlo, škrabem ako kocúr. Toto bolo napísane krásnym rukopisom a dokonca rovno.
,,Neverím ti, ale dobre. Pustíme sa do toho." Uvolnila som miesto na stole a rozložila som tam výkres. ,,Keďže tak pekne píšeš," - ukázala som na papiere, - ,,budeš písať ty. Ja ti budem diktovať."
,,Súhlasím." Zasvietil svetlo. Von bola tma a v izbe mi svietila len stolná lampa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

(-: sčítanie ľudu x-D

zapíš sa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama