Týždeň _ 11.časť

2. května 2009 v 17:48 | * _ - Lady.Diane - _ * |  Týždeň
,,Emily! Počkaj." Jamný zamatový hlas mi pretrhol spleť myšlienok.
,,Áno?" Otočila som sa na Edwarda. Zastal asi dvadsať centimetrov odomňa. Asi si to uvedomil aj on, pretože okamžite cúvol krok dozadu.
,,Prečo k Blazeovcom?" Opýtal sa mierne zmätene.
,,Bývam tam." Odvetila som.
,,Emily! Už si skončila? Prepáč, že..." Sandra sa pri pohľade na Edwarda zasekla.
Aj na ňu pôsobil jeho pohľad omračujúco, rovnako ako na mňa?
,,To nič. Môžeme ísť domov? Mám veľa úloh." Povedala som Sandre. Tá mlčky otvorila auto a nasadla. Otočila som sa na Edwarda. ,,Uvidíme sa večer. Ahoj." Venovala som mu letmý úsmev a tiež som nasadla. Keď sme odchádzali, Edward stál už pri svojom nablýskanom striebornom Volve.
,,Odkedy sa priatelíš s Edwardom?" opýtala sa ma Sandra.

,,Dobrá otázka. To neviem ani ja. Ale dnes príde k nám." Ako bude reagovať? To som zvedavá...
,,ČOŽE?!" Skríkla, ale na brzdy nedupla. Vedela šoférovať aj šokovaná.
,,Môžeme sa zastaviť v meste? Chcem sa zapísať do autoškoly. Chcem mať vodičák." Zmenila som tému a Sandra odbočila do mesta.
,,Čo si to povedala? Edward Cullen dnes večer príde k nám? Máte rande, či čo?" Vrátila sa k Edwardovi.
,,Nie, nemáme rande. Robíme spolu na projekte na biológiu. A áno, príde dnes k nám. Ale nebude zavadzať. Začneme s projektom a odíde. Okey? Koniec témy. Kde by som kúpila najlacnejšiu tlačiareň?"
,,U Taylorového ocka. Má niečo ako bazár a má tam všetko. A ak nebude mať tlačiareň, on ti ju pozháňa. Tu je obchod." Zastavila pred malým obchodom. Nad dverami sa týčil zošúchaný, ale dobre čitateľný nápis "Smithov Bazár" a pod tým bolo menším písmom napísané "Máme všetko na čo si spomeniete".
,,Vyzerá to zaujímavo." Poznamenala som, keď sme so Sandrou vystúpili. Vošli sme dovnútra.
Predajňa to bola celkom veľká. Okolo celého obchodu boli police a na nich podľa abecedy uložené všetky možné predmety, veci, pomôcky,...
,,Sandra! Zdravím ťa. Ako sa máš, dievča." Spoza závesu za pultom vyšiel postarší pán. Vlasy mal čierne, rovnako ako Taylor, miestami šedivé. Oči prenikavo zelené a na vráskavej tvári nasadený priateľský úsmev.
,,Dobrý deň, pán Smith. Ďakujem, výborne. Vy ako? Dovoľte, toto je moja sesternica, Emily. Prišla zo Slovenska." Predstavila ma.
,,Zdravím, pane." Usmiala som sa a podala mu ruku. Mal pevný stisk.
,,Ahoj. Takže Slovensko? Nádherná krajina, ale to istotne vieš. Ako Vám môžem pomôcť?" Otázku venoval nám obom.
,,Viete pane, hľadám nejakú menšiu lacnú tlačiareň." Vysvetlila som mu.
O desať minút som z obchodu vychádzala s veľkou krabicou.
,,Vravela som ti, že starý pán Smith má všetko." Usmiala sa Sandra a pomohla mi naložiť krabicu do kufra.
,,Áno. Budeme vedieť, na koho sa obrátiť. A teraz ten vodičák."
O pol hodinu sme však už boli doma.
,,Idete neskoro." Z kuchyne k nám doľahol Gregoryho hlas.
,,Boli sme ešte v meste, oci. Ema si kúpila tlačiareň a zapísala sa do autoškoly."
,,Do autoškoly? Ty ešte nemáš vodičák?" Čudoval sa Gregory, keď sme obe hladné vošli do kuchyne.
,,Nie. Na Slovensku môžeme šoférovať až od osemnástich. No a keďže tu je veková hranica nižšia, budem ho mať skôr. O tri mesiace si budem už jazdiť a to budem mať osemnásť až v októbri." Bola som šťastná. Amerika je aspoň na niečo dobrá.
,,Čo je v tej krabici?"
,,Tlačiareň. Kúpila som ju v Smithovie bazári. A tretinu lacnejšie než v obchode s elektronikou." Pochválila som sa.
,,No vidíš. Si šikovná. Inak, dnes o šiestej ideme s Bethy preč. Sme pozvatí na večeru k môjmu kolegovi. Má narodeniny." Oznámil nám.
,,Kedy sa vrátite? Ja mám dnes o polsiedmej ísť k Alex. Pripravujeme si mega referét na geografiu." Povedala Sandra.
,,Takže ja budem sama doma?" Tá predstava bola neprijateľná. Sandra na mňa šokovane pozrela. Stála som za Gregorym, takže som mohla Sandra naznačiť, aby o dnešnej návšteve Edwarda Cullena mlčala.
,,Prídeme niečo po jedenástej. Možno neskôr. Ty sa kedy vrátiš?"
,,Neviem. Na zajtra toho nemám veľa. Možno o pol jedenástej."
,,Tak dobre. Ema, zvládneš to tu sama?" Otočil sa na mňa.
,,Samozrejme. Doma som tiež často bola sama doma. Nemajte strach. Sadnem si za laptop a budem sa baviť s kamarátmi zo Slovenska alebo budem pozerať telku." Upokojila som ho.
,,Tak dobre. Nie je potom žiadem problém. Poprípade zavoláš a mi prídeme čo naskôr."
"Tak to nie. Budem tu mať najkrajšieho chalana. Načo by som Vám volala?"
,,Jasne. Idem hore. Mám veľa úloh." Vzala som si len nejaké ovocie a šla hore.
"Osud... Hmm... Rozmýšľať či to je dobré alebo nie asi nemá zmysel. Je to divné a... Čo znamenajú tie strelené motýle v bruchu? Ja ich vyvraždím." - prudko som zavrela dvere, hodila si tašku k stolu, ja som si sadla, odhryzla z jablka a začala si písať úlohy z angličtiny.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama