Týždeň _ 10.časť

2. května 2009 v 5:11 | * _ - Lady.Diane - _ * |  Týždeň
,,Ste tu akosi skoro, slečka Rodgersová. Nechutil Vám obed?" Ozval sa od katedry profesor.
,,Asi tak nejak." Odvetila som a vybalila som sa.
,,Tak keď už ste tu, môžete rozdať preparáty tamtých vzoriek ikier? Vytrínka číslo päť. Do každej lavice jednu. A jednu lupu. Tie sú hneď vedľa." Prikázal mi a ja som poslúchla.
Akurát som dávala lupu na stôl za nami, keď vošli prví študenti. Udivene na mňa pozreli, ale potom asi usúdili, že nie som taká zaujímavá a tak sa usadili na svoje miesta. Majú štastie. Sadla som si aj ja a čakala, pokým začne hodina.
Po pár sekundách vošiel aj Edward. Poobzeral sa letmo po triede. Keď pozrel na mňa, naše pohľady sa stretli. Oči mal neskutočne zlaté, s nádychom hnedej. Mala som pocit, že sa v nich stratím. Opäť som cítila, že srdce mi vynecháva a dýcham prerývano. Edward sa usmial a vykročil k našej lavici.

,,Ahoj." Pozdravil s úsmevom a pokým som sa ja spamätala, on si vyťahoval učebnice.
,,Ahoj." Odvetila som a odvrátila som od neho zrak.
"Prečo musí existovať taká dokonalosť?" - pomyslela som si a opäť sa na neho pozrela. On hľadel na mňa.
,,Naozaj si v poriadku? Nevyzeráš tak. Myslím, že dve zrážky so mnou ti nejak neprospeli." Uškrnul sa. No pozeral na mňa tak...
"Žeby som sa stavila o ďalšie vedro červíkov?" - zasmiala som sa a v duchu som si predstavila ako by to asi vyzeralo, kebyže jem vedro červíkov. Ale keď tam, v jeho očiach, bola naozaj láska. Alebo neha? Alebo starosť? Možno zvedavosť.
"Och! Ja som debil!" - okríkla som sa a odvrátila som od neho zrak.
,,Emily?" Vedľa mňa som začula jasne a zretelne povedať moje meno s nehou v hlase.
"A už si vyvedená z rovnováhy. Nevieš rozumne uvažovať." - motýle v brušku situáciu len zhoršili.
,,Prepáč... Čo si vravel?" Ako si som zabudla, čo hovoril. A to vyslovenie mena z jeho úst bolo čerešničkou na torte.
,,Že či si naozaj v poriadku. Nevyzeráš totiž, že by si bola." No to sa už ozaj smial. Teda, snažil sa ten smiech potlačiť.
,,Hej, som v poriadku. Nemusíš sa báť. Som zvyknutá. A nesmej sa."
"Alebo sa smej. A navždy, pretože si taký krásny keď sa smeješ." - no to som radšej nahlas nevyslovila.
,,Ale ja sa bojím." Zrazu mal hlas naozaj starostlivý. Prekvapene som na neho pozrela.
,,O čo ti ide?" Vyhŕkla som to skôr, než som si to vôbec uvedomila. ,,Prepáč... Ja neviem... Ja... Prepáč..." Zakoktala som sa.
,,To nič. Dobrá otázka... To by som aj ja rád vedel." Mala som pocit, že to posledné povedal skôr pre seba, než pre mňa.
Na krátku chvíľku som sa pristihla pri myšlienke povedať, že to je v poriadku, že sa mi to páči, alebo horšie, že sa mi páči on.
Zazvonilo na hodinu, ktorá ubehla veľmi rýchlo. Pracovali sme v skupinkách a ku mne a Edwardovi sa pridala Anett a Selena, ako sa volala jej spolusediaca.
,,Máte dva týždne na to, aby ste vo dvojiciach pripravili projekt o ikrách. Kompletný vývin a potom niekoľko riadkov o dospelých rybách." Povedal profesor.
Vo dvojiciach? Dúfam, že nie...
,,Najlepšie bude pracovať tak ako sedíte. Utovríte takéto dvojice. Ste všetci vo dvojiciach."
...tak ako sedíme. Úskokom som sa pozrela na Edwarda. Túžba a nerozhodnosť s bolesťou. To som videla v jeho očiach.
,,Pán profesor, na aký formát to máme mať?" Opýtala sa Rachel, študentka sediaca predomnou.
,,A2. To bude najidálnejšie. Ešte nejaké otázky? Nie? Dobre, tak môžete odísť." Vrátil sa k svojmu stolu a balil si papiere, písomky a nejaké projekty doo diplomatky. Otočila som sa na Edwarda.
,,Budeme na tom pracovať spolu? Alebo si chceš úlohy rozdeliť?" Opýtal sa skôr, než som sa stihla nadýchnuť. Zamyslela som sa.
Pracovať na tom spoločne znamenalo tráviť s ním viac času a tým ho lepšie spoznať. Stojí to za pokus.
Rozdeliť si úlohy, znamená sklamanie z mojej strany.
,,Ty na tom chceš pracovať so mnou?" Opýtala som sa. Mlčky prikývol.
,,Vieš kde býva Sandra Blazeová?" Opýtala som sa ho bez toho, aby som odpovedala na jeho položenú otázku.
,,Myslím, že áno. Alice to bude vedieť určite. Prečo?" Odvetil.
"Ach, Alice. Zabudla som, že so Samdrou sa kamaráti."
,,Tak dnes o siedmej príď do ich domu. Budem ťa čakať. A nemeškaj!" Upozornila som ho a odišla som.
"Dnes o siedmej večer, má do môjho nového príbytku prísť asi najkrajší chalan akého som kedy videla. Aké ironiské, vezmúc do úvahy to, že som sa do neho asi zaľúbila. Ale tak čo, kamaráti byť môžeme. Nie je to trestné a ja sa s tým zmierim. Veď kto by chcel takú chuderu ako som ja?" - myseľ mi pracovala naplno. Zastala som pri Sandrinom aute.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

♥♥♥ Pattinson vs. Lautner ??? ♥♥♥

obaja
Pattinson
Lautner
ani jeden

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama