Znova spolu

1. května 2009 v 23:41 | * _ - Lady.Diane - _ *
Moja prvá jednorázovka. Bella a Edward sa poznali už v Edwardovom
živote. Len to potom pokračovalo inak. Ak si prečítate uvidíte.

Život je tažký. Hnusný a nespravodlivý. Ak sa človek snaží
akokoľvek nezabudne. A ja som sa snažila zabudnúť. Ale na človeka
ktorého ste milovali a stále milujete sa nedá zabudnúť. A v
konečnom dôsledku ani nechcem. Snažila som sa zabudnúť dlhých 90
rokov. Načo my to bolo? Aj teraz ma prepadajú záchvaty smútku.
Snažila som sa sťahovať. Ale vždy som sa vrátila na jeho hrob.
Vždy som chcela byť blízko neho. Ostali my iba spomienky, fotky a
ten prsteň. Ten, ktorým ma vtedy požiadal o ruku. Ten deň bol
mojím najkrajším a zároveň aj najhorším. Ale asi by som vám
mala povedať celý môj príbeh. A aj to kto som. Môj príbeh
začína v roku 1918. Moji rodičia zomreli na španielsku chrípku a
jediný človek, ktorý mi ostal zomieral pred môjmi očami. Celý
čas som Edwarda držala za ruku. Dúfala som, že sa s toho dostane
ale bolo jasné, že nie. Ja jediná som nemala tú sprostú chrípku.
On musel zomrieť. Prečo nie ja?
Sedela som pri ňom držala ho za ruku a snažila sa zapamätať si
každý detail jeho tváre. No jeho oči boli zatvorené. Oči, ktoré
pre mňa znamenali všetko. Akoby ma počul otvoril oči a usmial sa na
mňa. Vždy sa usmial keď sa zobudil a videl ma pri ňom. Jemne som ho
pobozkala na pery.

,,Bella?" spýtal sa tichučko.

,,Som pri tebe. Neodídem."

,,Bella neostáva mi veľa času…"

,,Edward dostaneš sa s toho. Prosím."

Zakýval hlavou.

,,Ostáva mi možno pár hodín. Vždy som ťa miloval. Vždy som ťa
chcel. A teraz nebudem mať možnosť ostať s tebou. Bella? Vezmeš si
ma aj keď vieš, že za hodinu tu už nebudem? Že možno zomriem za
10 minút?"

Po tvári mi stiekli slzy. Prikývla som. Natiahol ruku ku stolu a
odtiaľ zobral malú krabičku. Podal mi ju. Otvorila som ju a tam bol
prenádherný prsteň. Mal jemnú zlatú obrúčku. Dominoval mu rubín
a z oboch strán mal dva malé diamanty. Natiahol mi ho na prst.
Sťažka sa nadýchol. Vedela som, že je zle. Že už so mnou možno
neostane ani tých desať minút.

,,Zbohom Bella. Milujem ťa." Chystal sa zatvoriť oči. Vybehla som
na chodbu a snažila sa nájsť doktora Cullena. On ho mal nastarosť.
Verila som mu. Verila som, že ho zachráni. Edwardova mama mu tiež
verila. Našla som ho a odviedla k nemu. Ja som čakala na chodbe.
Vyšiel aj s Edawrdom prikrytým plachtou. Povedal mi, že je mu to
ľúto. A ja som sa zrútila. Nič pre mňa neexistovalo len bolesť.
Bolesť nad mojou obrovskou stratou. Na ďalší deň bol pohreb.
Odvtedy som na cintoríne strávila väčšinu času. Vždy som tam
bola do noci. Stal sa so mňa taký fantóm cintorínu. Raz sa môj
neskorý odchod stal osudným. Pamätám si, že som išla domov a
niekto ma napadol. Potom si pamätám len bolesť. Veľkú bolesť.
Keď som sa prebrala bola zasa noc. Bolesť pominula a nahradila ju
nová. Pálčivý pocit v krku. Nadýchla som sa a zacítila som
úžasnú vôňu. Rozbehla som sa za ňou. Bol to nevinný človek,
ktorého som chladnokrvne zabila a vysala. Zľakla som sa sama seba a
utiekla som do lesov. Pomaly som si začínala uvedomovať čo som.
Stal sa zo mňa upír. Dlho som v lese ostala. Nedýchala som. Ale raz
som sa nadýchla zacítila som zasa peknú vôňu a zasa som sa za ňou
vrhla. Tentokrát to bol jeleň. Došla som na to, že nemusím
zabíjať. Odvtedy ubehlo mnoho rokov. Naučila som sa ovládať a
žiť bez neho. No nezabudla som. Sťahovala som sa z miesta na miesto,
našla si zopár priateľov. No nikdy nie nikoho kto by ho nahradil.
Spoznala som mnoho upírov ale ani jeden nebol taký ako ja. Nikdy som
nestretla ani môjho stvoriteľa. Odvtedy čo zomrel som nežila. No
keď zoberieme fakt, že som upír, ktorý je tak či tak v podstate
mŕtvy tak by som nežila tak či tak. Ale ja som nežila už od
momentu keď mi Carlisle Cullen povedal, že ma opustil. Dnes idem zasa
do novej školy. Presťahovala som sa do Forks. Dúfala som, že tu
nájdem pokoj a možno sa konečne vyrovnám s jeho smrťou. Rýchlo
som si zbalila veci a nasadla do svojho auta. Školu som našla
rýchlo. Zbehla som do kancelárie dali mi plán školy a rozvrh a ja
som odišla na prvú hodinu. Spoznala som zopár fajn ľudí. Bol
práve čas obeda a ja som kráčala sama. Ako som vchádzala prebehla
som očami jedáleň a snažila sa nájsť voľný stôl oči mi padli
na stôl kde sedelo 5 osôb. Boli to upíri ale to nebolo čo ma
zaujalo. Jeden z nich brondzovovlasý boh, ktorého by som spoznala
kdekoľvek. Edward. Ako na povel zdvihol oči a pozrel sa na mňa.
Držal ma silou jeho, teraz už nie zelených ale stále nádherných
očí. Zvrtla som sa a bežala preč. Preč zo školy. Neverila som
svojim očiam. Musel sa na neho len podobať. Ale bol to on. On moja
niekďajšia láska. Môj anjel. Moje všetko. Zdrhla som do lesov.
Sadla som si pod jeden strom a začala vzlykať. Ostala som tam 2 dni.
Dva dni som prevzlykala. Postavila som sa s jasným cieľom. Chcem
vedieť či je to on. A chcem vedieť ako sa má, čo robil. Chcem ho
mať na očiach. Bolo ráno takže bude v škole. Došla som ku škole.
Pretiahla som svoj štít cez seba. Keď odchádzali sledovala som ich
auto. Našla som ich dom. Odvtedy som sa od ich domu nepohla. Sledovala
som ho. Bolo zopár jasných dní a oni nemohli ísť do školy. Je
nedeľa večer. Presne týždeň čo som ho videla. Sedeli spolu v
obývačke. Bolo ich sedem. 3 upírky a 4 upíri. Tie tri ženy sa
bavili o móde. Jeden starší blondiak čítal. Niekoho mi pripomínal
ale nevedela som koho. A potom dvaja upíri pozerali nejaký šport. A
on. Sedel tíško zo zamysleným pohľadom. Zrazu sa postavil a
prešiel ku klavíru. Začal hrať skladbu, ktorú som poznala
naspamäť. Moja uspávanka. Hrávali sme ju spolu keď sme boli
ľudia. Rozhodla som sa. Chcem sa s ním porozprávať. Vyšla som z
môjho úkrytu a vybehla som na verandu. Ruku s jeho prstenom som si
pritlačila k môjmu mŕtvemu srdcu. Tíško som zaklopala. Otvorila mi
jedna z upírok. Tá čo vyzerala ako milujúca mama. Nesmelo som sa na
ňu pozrela a vošla som dovnútra. Všetci sa na mňa otočili. Aj on.
Zase sa naše oči stretli.

,,Bella?" vyšlo mu z úst. Postavil sa a spravil zopár krokov
smerom ku mne. Natiahla som ruku za ním a sledovala ako sa zarazil
keď sa pozrel na moju ruku. Oči priklincoval k môjmu prsteňu. Potom
sa pozrel do mojích očí. Hľadal odpoveď.

,,Nikdy som ťa neprestala milovať. Tak ako som sľúbila."
Zašepkala som. Prekonal vzdialenosť medzi nami a vzal ma do náruče.
Drtil ma v objatí a ja som sa mu rozvzlykala na hrudi. Potom ma mierne
od seba otlačil a našiel moje pery. Spojil ich v bozku plnom lásky.
O tejto chvíli som snívala tak dlho. Tak dlho som túžila. Sny sa
plnia. Pustil ma a znova si ma mierne privinul k sebe. Sadol si na
sedačku a mňa si stiahol na kolená. Oči mi padli na toho upíra,
ktorý sa mi zdal známi.

,,Carlisle?" neverila som vlastným očiam.teraz mi to všetko dalo
zmysel. On ho zachránil. Ako som tomu aj verila. Nebyť neho tak sa tu
teraz nestretneme. Vyskočila som s Edwardových kolien a objala ho.
Ostatný na nás neveriacky hľadeli. Privinul si ma k sebe ako
stratenú dcéru. Potom ma pustil a ja som sa vrátila k Edwardovi.
Povedala som im celý príbeh. Môj život. A ani mi povedali svoj.
Stala s nás rodina. Ostala som žiť s nimi. O niekoľko mesiacov sa
ma Edawrd znova spýtal či si ho vezmem. Tentokrát na večnosť.


autorka: Vampire Girl
zdroj:
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

...mám pridávať na blog aj nejakú hudbu???

áno
načo???
nie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama