Prekvapenie _ 18.časť LAHEP

7. května 2009 v 23:05 | * _ - Lady.Diane - _ * |  Leny and her everyday problems

...

.:.:.:.O TÝŽDEŇ.:.:.:.
,,Slávka??? Slávka... Kde si???" už pol hodiny som zháňala Slávku po celom dome. Nebola na poschodí, nebola ani na prízemí a dokonca ani v pivnici. Nebola ani pri bazéne ani na terase.
,,Dano? Nevieš kde je Slávka?" konečne som našla živú dušu v celom dome.
,,Viem. Šla s Paťom, Martinom a Peťom do mesta." uškrnul sa.
,,A ty si čomu nešiel?"

,,Ja som musel ostať, lebo Martin nechcel, aby si tu ostala sama." vošiel do domu. Ja ako pes, za ním.
,,Aha. To je milé. A načo šli do mesta?" vyzvedala som. Predsa len, šieltam aj môj priateľ.
,,Neviem. Nepovedali mi. Lenže ja potrebujem ísť za Alexom. Môžem?" pýtal sa jak keby som bola jeho mama.
,,Môžeš. Ja nepotrebujem aby si ma strážil." zasmiala som sa a on odišiel. Ja som ostala sama. Urobila som si raňajky a sadla k telke. Akurát, jak som zapla MTV, dávali videoklip od Simple Plan, Your Love Is A Lie. Dala som to naplno a pozerala... Hodinku po tom došli ,,domov" aj Paťo, Peťo, Martin a Slávka. Mali plné ruky tašiek a ešte aj ruksaky na chrbáte.
,,Kde ste boli? Bála som sa o vás." vyskočila som, len čo som ich zbadala.
,,Nemaj boj, kde je Dano?" opýtal sa Martin a dal mi pusu.
,,Musel ísť, dovolila som mu to." povedala som, keď som videla Martinov znepokojivý pohľad.
,,Tak teda dobre, no..." upokojil sa a sadol si ku mne na gauč...
,,Načo ste ale boli v meste? Dano mi to nechcel povedať..." vyzvedala som pri obede...
,,Potrebovali sme si niečo vybaviť, no večer ideme von, okay?" uškrnul sa Paťo.
,,Dobre, skvelé..." usmiala som sa. Ale bol to nútený úsmev. Dnes mám totiž narodeniny a nik si ani nespomenul... Zabudli na to?
.:.:.:.VEČER.:.:.:.
,,Ideme!" zakričala Slávka a všetci sme zbehli dole a vyrazili. Neviem kde sme šli, ale šli sme... Totiž, nik mi nechcel povedať, kde ideme... Ale čo už... Šli sme autobusom až do centra. Pri výstupe z autobusu mi zrazu Martin zaviazal oči.
,,Hej! Čo to robíš? Veď nevidím..." ozvala som sa a chcela som si to dať dole.
,,Nie. Neboj sa... Nič sa ti nestane. Ver mi. Budem ťa viesť." povedal veselo a ja som viac nenamietala... Počula som zaklopanie na nejaké dvere a ich tiché otvorenie. Nejký šepot, šepot a zas šepot. Potom Martin povedal:
,,teraz ti dám dole šatku, ale oči nechaj zavreté, dobre?" kývla som hlavou na znak súhlasu a cítila som povolenie šatky, následne jej vatie z mojej tváre. Oči som mala pevné zavreté. Zrazu som len počula (nedalo sa to nepočuť)... Osoby v tej miestosti naraz skríkly:
,,PREKVAPENIE!" otvorila som oči. Na stene veľký nápi VŠTEKO NAJLEPŠIE, na dvoch veľkých stoloch darčeky, na ďalšom veľká torta, pitie, občerstvenie, jedným slovom, nezabudli.
,,Vy ste na mňa nezabudli." mala soém slzy na krajíčku.
,,na teba nikdy. Všetko najlepšie k narodeninám, láska. Milujem ťa." povedal Martin a dal mi ten najkrajší darček, aký som v ten deň mohla dostať. Dal mi...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

(-: sčítanie ľudu x-D

zapíš sa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama