Paťo!!! _ 22.časť LAHEP

10. května 2009 v 16:39 | * _ - Lady.Diane - _ * |  Leny and her everyday problems
... ,,...Že ma čo??? Martin hovor!" skríkla som naňho. Ozývalo sa to síce po celom sídlisku, ale bolo mi to šumafuk.
,,Že on ťa miluje." sklopil zrak a pozeral na podlahu.
,,Čože? Nie... Tomu neverím. Vymslel si si to, však? Ty ma už nechceš tak ste sa takot dohodli. Mám pravdu? Povedz to. Martin, rozprávaj so mnou!" kričala som a plakala zároveň.
,,Nemáš, Leny. Mýliš sa. Myslíš, že keď mi to povedal, bol som nadšený? Milujem ťa a on je môj najlepší kamarát. Prepáč mi to." postavil sa na odchod. Už bol pri dverách mojej izby, keď sa otočil a povedal:
,,Milujemťa, ale na výlet nejdem. Prepáč mi to." odišiel a nechal ma tam stáť.

Plakala som ako malá. Toto nemôže byť pravda... Po dlhom čase, ktorý som strávila na balkóne a vyfajčila som asi desať cigariet, som sa nahlásila na net. Stále som plakala, ale chcela som vedieť, čo je nové. Na ICQ ma čakali akurát správy od dievčat z Blavy, že ako sa mám a podobné no a na nete som mala od Mirky, že čo je s Paťom. No zaujímavé bolo, že na v mailovej schránke som mala neprijaté dva maily. Jeden bol ohľadom blogu a druhý bol od Paťa. Bol to list. Keď som si ho prečítala, zmrazilo ma a utekala som z domu... Stálo tam:
,,Milá Leny.
Ak čítaš tieto riadky, možno už niesom medzi živými. Asi ti Martin povedal aj to, čo mal. Je mi to veľmi ľúto. Nechcel som aby naše priateľstvo takot dopadlo. Už dlho to medzi mnou a Mirkou neklapalo, no nechcel som, aby ona trpela. Ja aj tak trpím viac. A ty duplom. Dúfam, že s Martinom budeš čo najdlhšie, je to skvelý chalan. Bol pre mňa ako môj brat. A ty ako moja sestra. To sa nemalo stať. A tak ti už dám navždy pokoj. Len vedz, že ťa Milujem.
Zbohom, Leny."
Utekala som ako mi sily stačili. Aj môj zdravotný stav. A oblečenie. Našťastie ešte bolo teplo, inak vy som určite nevybehla von len v šortkach a tričku na ramienkach. Behala som na všetky možné miesta, kotré poznám. A na ktorých sme spolu často bývali. Nakoniec som dobehla na lesnú čistinku, ktorá bola od mesta cca kilometer.
,,Paťo!" skríkla som, keď som zbadala pri jazierku tmavú postavu. Otočil sa.
,,Nemala si tu byť." povedal lámavým hlasom.
,,Ale mala. To ti nedovolím. Vieš čo si chcel urobiť? Nebuď blázon." zase som sa rozplakala.
,,Neplač, Leny. Nie kôli mne." povedal a znova sa otočil. Využila som to a podišla som k nemu bližšie.
,,Ale ja musím, chápeš? Paťo, vieš ako ťa mám rada. Veľmi. Si ako môj brat. Si ten najlepší chalan akého poznám. To nemôžeš urobiť." vravela som šepky.
,,Môžem. Už ma na tomto svete nič nedrží, Leny. Mirka ma nechce ani vidieť, Martin sa na mňa hnevá, ty mnou budeš opovrhovať. Prečo mám žiť?" sadol si. Ja som si kľakla zaňho a zozadu som ho objala.
,,Bude to lepšie. Máš šancu." povedala som mu.
,,Akú? Ty máš Martina, tak načo?" utrel si slzy.
,,Poď s nami na výlet. Prosím. Kôli mne. Ak nepôjdeš, nejdem ani ja." povedala som mu.
,,Tak dobre. Ale potom ma už neuvidíš. Dobre?" povedal.
,,Nie, ale nevadí. Poď, ideme domov." podala som mu ruku. Prijal ju.
Celú cestu sme mlčali. Až pokým sme nedošli k jeho vchdou.
,,Ja... Odpusť mi to... Nechcel som ťa vystrašiť... A ani nechcem aby si ma ľutovala... Ja som to myslela vážne." povedal, ale nepozrel mi do očí. Vzala som teda jeho hlavu do mojich rúk a donútila ho tak pozrieť mi do očí.
,,Paťo. Toto mi viac nerob. Bez teba by som tu neexistovala. Zajtra o polosmej som u teba. Dobre? Buď veselý. A neprestávaj veriť." objala som ho a vlepila mu pusu na líce. S uvedomením, že Paťa mám rada viac než len ako najkamoša som sa pobrala za Martinom.
,,Maťo? Poď prosím ťa dole... Potrebujem ti niečo povedať." zavolala som mu keď som sedela na jeho schodoch...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama