Návrat _ 8.časť

3. května 2009 v 2:17 | * _ - Lady.Diane - _ * |  Návrat
,,Bells, viem, že som si to zaslúžil, ale prosím ťa, povedz, odpustíš mi, alebo ma už nikdy nechceš vidieť. Ver, že každé rozhodnutie budem akceptovať." aj napriek zavretým očiam som vedela, že je tesne za mnou. Bol ticho, avšak v ušiach mi stále zneli jeho slová... "...ma už nikdy nechceš vidieť..." premýšľala som nad tým... "... Bude to, akoby som nikdy neexistoval..."...
,,Och bože!" vykríkla som. ,,To nemsieš!" otočila som sa naňho.
,,Čo nesmiem?" opýtal sa prekvapene.
,,Odísť! Nesmieš odísť. To ti nedovolím! Ja... Ja viem čo by so urobil." hovorila som rýchlo. Keďže Edward stuhol, vedela solm, že mám pravdu.
,,Čo by som urobil?" opýtal sa nervózne.

,,Volturiovci... Šiel by si do Talianska, však? A nevrav, že nemám pravdu. Sám si mi to povedal... ´Nemal som v úmysle dlho žiť bez teba... Šiel by som do Talianska...´ ...Vrátil si sa, aby si počul moje rozhodnutie. Myslel si si, že ťa odmietnem, že ťa pošlem preč. Ty by si potom čiel do Volterry. Neviem či by si sa k nim pridal, alebo niečo iné, ale nedovolím ti to." podišla som k nemu. Delil nás iba jeden krok, ktorý mohol on, alebo ja hravo prekonať. Na jazyku som cítila jeho sladkú vôňu.
,,To by bola moja vec, Bells. Ale nechcem aby si mi odpúšťala kôli tomu, že ma ľutuješ. Prišiel som sem prosiť o odpustenie. Ak mi odpúšťaš len preto, aby som tam nešiel, tak potom to nemá zmysel." povedal a otočil sa smerom ku dverám.
,,NIE!" skríkla som a jablko, ktoré som dovtedy držala v ruke, mi vypadlo a dokotúľalo sa k jeho nohám. ,,Nechoď, prosím. Už mi to nerob. Deväť mesiacov sa mi sníva o tom okamihu, kedy sa vrátiš a keď nastane, odchádzaš? Edward Cullen, ty si asi najnemožnejší tvor na zemi... Ale aj napriek tomu ťa neuveritelne milujem." ten ktork som prekonala ja. Objala som ho tak silno, ako som v tú chvíľu dokázala. ,,Toto mi už nerob." šepkala som.
,,Nikdy. Sľubujem. Navždy ostanem s tebou. Navždy." vravel a zdvihol ma na ruky. ,,Milujem ťa, Bella Swanová." pobozkal ma. Konečne... Po tom neuveritelne dlhom čase som opäť pocítila jeho nepoddajné chladné pery na tých mojich. ,,Milujem... Mlujem ťa a nikdy ťa už neopustím." povedal a oprel si čelo o to moje.
,,Sľubuješ?" opýtala som sa a určite aj on postrehol skrytú nedôveru v mojom hlase.
,,Sľubujem... Nikdy viac neodídem." opäť ma pobozkal.
Vtom sa otvorili dvere.
,,Ty si ulovil toho obrovského grizlyho a netvrď opak." začula som Emmettov vyčítavý hlas. Oni si ešte zjavne nevšimli, že je Edward späť.
,,Esme! Em! Jazz! Aha kto sa vrátil!" vyhŕkla som. Všetci pozreli na mňa a na...
,,Edward! Braček! Ty si sa vrátil!" skočil naň Emmett, lenže Edward sa uhol a Emmett s hlasným zadunením dopadol na podlahu. ,,Vševediaci... Ako vždy." poznamenal. Začali sme sa smiať. Ed a Emmett sa bratsky objali. ,,Vitaj doma."
,,Ďakujem, Em." povedal Edward a uškŕňal sa.
,,Och, aj kebyže chcem byť smutný, nejde to. V túto chvíľu som tým najšťastnejším človekom, bytosťou, chodiacou po zemi." usmial sa Jasper a aj on sa s Edwardom objal. ,,Vitaj doma, Edward." Jazz si, rovnako ako Emmett, sadol do kresla. Ed sa otočil k Esme.
,,Mami." usmial sa mojim pokriveným úsmevom a podišiel k nej. ,,Mami, prepáč mi to." pozrel na ňu. Ona ho len s úsmevom objala.
,,Ale Edie, ja ti nemám čo prepáčiť... To Bells." ukázala na mňa. Ja som podišla k Edwardovi, jednou rukou som ho chytila okolo pása a druhou som mu chytila tú jeho.
,,Už je to všetko dobre, mami." povedal Edward a žmurkol na mňa.
,,Tak to som rada." usmiala sa Esme. ,,Ospravedlnte ma, idem zavolať Carlisleovi." odišla. Ja som sa s Edwardom usadila na gauč. On si sadol a ja som mu sadla na kolená, hlavu som mu položila na rameno a počúvala, o čom sa tí traja zhovárali. No po troch hodinách "klebetenia" som sa vzadala a nechala som klesnúť viečka. Viac som nič nevnímala...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama