Memories _ 5.časť

20. května 2009 v 23:17 | * _ - Lady.Diane - _ *

5. kapitola

Sedeli sme vedľa seba v lietadle a rozprávali sa.
Neverím, že ten čas tak rýchlo ubehol.
Vo Phonixe tri dni pršalo takže Keira mohla aj výjsť von.
Keira dnes musí ísť na lov takže sa rozlúčime na letisku a domov pôjdem sama.
Už sa teším na Alice a na Jaspera.
No a najviac sa teším na moju premenu. Asi mi zašibalo pretože s nejakého nevysvetliteľného dôvodu som sa triasna nadšením a nedočkavosťou kedy nastane osudná minúta a moje srdce zastavý.
Ostanem navždy 19-ročná.

No na letisku ma čakalo prekvanenia.
Stála tam Alice aj s Jasperom. Ja som si ich hneď nevšimla.
Išli sme s Keirou a smiali sme sa. Bolo nám fajn.
Ale keď som zodvihla zrak a zbadala Alice na chvíľu som sa zľakla. Mala vražedný pohľad.
Ups.
Možno som sa mala zmieniť, že idem s upírkou na výlet. Usmiala som sa a vykročila k nej.
,,Ahojte ako ste sa mali?''
,,Dobre. Kto je to?''spýtala sa Alice ľadovo.
,,To je Keira. Moja kamoška. A v budúcnosti aj moja spolubývajúca.''
,,Mohla si sa zmieniť, že ideš s upírkou''
,,Alice to vyriešime doma. Keira už musí ísť.''
Rozlúčila som sa s Keirou a sľúbila som, že jej po premene zavolám.
Keď sme prišli domov mala som pripravenú svoju poslednú večeru.
Alice bola poriadne naštvaná a Jasper si ma len premeriaval očami.
,,Si ty normalna?''skríkla Alice.
,,Prečo by som nebola?''
,,Tá upírka mohla byť nepriateľka. Mohla ti ublížiť. Edward by ma zabil…''
,,Edward by ti nič neurobil. A dnes ma už premeníte?''
,,Keď doješ. Tuším počkám ešte s tým, že ti vynadám. Až keď budeš odolnejšia.''
Zasmiala som sa.
Rýchlo som do seba nahádzala večeru. Nebola som schopná ani si ju vychutnať.
Alice sa postavila chytila ma za ruku a odviedla ma do obývačky.
,,Ak by som komukolvek chcela ublížiť…''
,,Odchádzame hneď po tvojej premene. Odídeme na Aljašku niekam na samotu. Dom sme už kúpili.''
,,Dajte hneď vedieť Keire. Budete potrebovať pomoc. A nemôžete sa stále o mňa starať. Ona vám pomôže.''
,,Dobre.''
,,Vie ešte niekto, že ste tu so mnou.''
,,Edward vedel tesne po smrti tvojho otca, že sme s tebou. Teraz si myslí…že s Jasperom sme boh vie kde. A ostatný…neviem ale asi nie.''
,,Vďaka.''
Usmiala sa a zakusla sa do môjho krku.
Cítila som tú bolesť.
Chcela som kričať.
Nie len bolesťou ale aj šťastím.
Bolo mi síce fyzicky veľmi zle ale psychicky mi bolo úžasne.
Získala som tom čo som chcela.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

...mám pridávať na blog aj nejakú hudbu???

áno
načo???
nie

Komentáře

1 AndrejQa AndrejQa | Web | 21. května 2009 v 0:00 | Reagovat

pěkný blog  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama