Memories _ 3.časť

19. května 2009 v 11:33 | * _ - Lady.Diane - _ *

3. kapitola

Ráno som sa zobudila a potichu zišla dole. Nikde som ich nevidela a mňa začala chytať panika. Vošla som do kuchyne a tam som našla Jaspera ako niečo varí.
,,Dobré ránko. Choď si sadnúť do obývačky za chílku som pri tebe aj s raňajkami.''
,,Hmmmm. Dobre. Kde je Alice?''
,,Alice…tá išla vybaviť všetko ohľadom pohrebu. Za chvíľu sa vráti.'' Povzbudivo sa na mňa usmial a ja som sa zatiaľ odšuchtala do obývačky. Sadla som si na sedačku, kolená si pritiahla k telu a hlavu si položila na ne.
V zápätí bol u mňa Jasper a podával mi omeletu, ktorú pre mňa pripravil. Pomaly som jedla a snažila sa nemyslieť na nič okrem jedla. V polovičke som to vzdala a zvyšok nechala. Znova som si pritiahla kolená k sebe a začala potichu plakať.

Jasper, ktorý doteraz bol niekde na blískosi sadol si vedľa mňa pritiahol si ma na svoje kolená a objal ma. Položila som si hlavu na jeho hruď a plakala ďalej. Potom si pamätám ako prišla Alice sadla si k nám a objala nás oboch. Cítila som sa tak príjemne s nimi. Nahradili mi rodinu, ktorú som stratila. Sedeli sme tam ešte chvíľu keď sa ozvala Alice.
,,Bella zajtra je pohreb. Chcem vedieť čo chceš po tom. Chceš sa odsťahovať? Ostať? Urobiť čokoľvek iné? Stačí povedať a mi sa zariadime.''
,,Chcem tu doštudovať. Potom predám dom kúpim si nejaký malý byt. Vyrovnám sa s tou stratou a dám sa do poriadku. Zvládnem to. Postupom času. Ďakujem vám. Chcem vás len požiadať aby ste so mnou zostali ešte aspoň chvíľu.''vedela som, že moje oči prezrádzali, že sa nikdy nespamätám a, že nechcem aby odišli.
Nikdy.
Charlieho pohreb bol pre mňa veľmi tažký.
Plakala som v objatí Alice a Jaspera. Po tom čo všetci odišli som tam ostala a kľačala pri jeho hrobe. Posledný krát som dovolila slze aby sa vyliala a potom som sa s predstieraným vyrovnaným pohľadom otočila na svoju novú rodinu a spolu sme odišli.
Jasper sa ma snažil dopovať šťastím pomocou jeho sily ale pôsobilo to len s časti.
Pomaly som sa snažila dostať do starého života.
Chodila som do školy učila sa proste som sa snažila žiť. Alice a Jasper sa mi stali veľkou pomocou a oporou. Pomáhali mi s upratovaním, varením, učením.
Alice ma dokonca vytiahla na nákupy a ja som musela uznať, že sa mi to celkom páčilo.
Po dvoch mesiacoch som sa s Charlieho smrťou aj jeho odchodom zmierila skoro úplne. Neznamená to, že som jeho prestala milovať, to sa proste nikdy nemohlo stať, ani, že mi Charlie prestal chýbať. Ale už som nebola zombie.
Za týžden som mala mať posledné maturitné skúšky. Charlieho dom bol už predaný a ja som si kúpila malý byt v Siettli.
Šoférovala som domov a usmievala som sa. Spravila som maturitu. Bola som šťastná a to hlavne kvôli tomu, že som konečne mohla opustiť toto mesto, ktoré ma tak trápilo spomienkami.
A to, že som dnes zmaturovala znamená, že nasadáme do auta a dnes odchádzame.
Vošla som do dverí a Alice sa mi hodila okolo krku a zahrnula ma gratuláciami. Bola veľmi šťastná aj za mňa. Po chvíli došiel aj Jasper a tiež mi zagratuloval. Potom sme nasadli do auta a vydali sa za novým životom.
Cesta autom netrvala dlho a to hlavne kvôli tomu, že som sa vyspala.
Náš nový byt bol prekrásny. No nebol to byt alá Esme ale ako alá Alice. Ale aj tak bol úžasný, fakt sa mi neskutočne páčil.
Išla som do svojej izby a poprosila Al a Jazza aby ma chvíľku nechali samú.
Bola som rozospatá, stále trochu smutná ale nebola som na to sama. Mala som moju náhradnú rodinu.
Aj keď sa mi chcelo veľmi spať nešla som.
V aute keď som spala sa mi sníval jeden sen.
V tom sne som bola ja a on. Povedal my tie slová, ktoré ma tak zranili. No niečo bolo inak. Povedala som mu, že aj keď ma on nemiluje ja ho budem stále. Ale kvôli tomu, že o ma nemiluje sa nechcem vzdať mojej novej rodiny. Spýtal sa čo chcem s tým robiť. Usmiala som sa na neho a Alice vyšla s tieňa. Prišla až ku mne a kusla ma. Trhol sebou ale nič nepovedal. Potom sa otočil a cez plece ešte ešte povedal 4 slová. TAK SI TO CHCELA.
Vtedy som sa zobudila.
Uvedomila som si, že je to presne to čo chcem. Ostať aspoň s Cullenovcami ak už s nikým iným. Chcem večný život aj keď bude bez mojej lásky. Usmiala som sa pri tejto myšlienke.
Za pár týžďňou budem mať narodeniny. A ja viem presne čo chcem. Zaspával som s presným plánom na budúcnosť.
Aj na večnosť.
Ráno som sa zobudila s najlepšou náladou nielen za posledné mesiace ale aj za môj život. Myšlienka, že by som na tomto svete ostala ma tešila. Keď som schádzala zo schodov počula som Alice ako s niekým telefonuje. A bola dosť naštvaná.
,,Edward načo ti je, že Bellu miluješ keď s ňou nie si? Vieš ako sa trápi? Nevidela som ju usmiať sa. A to, že zomrel aj Charlie jej veľmi nepomohlo.''
Niečo jej hovoril pretože bola ticho. No jej slová ma zastihli nepripravenú. On ma stále miluje? Neviem prečo ale verila som tým slovám a zrazu aj moje rozhodnutie bolo oprávnenejšie. Ak ma miluje nájdeme si k sebe cestu. No bola som aj na pochybách. On aj Alice sú dobrí herci. A ja sa nesmiem nechať oklamať. Alice bola veľmi rozrušená.
,,Tvoje JE TO PRE JEJ DOBRO ma už unavuje Edward. Obi dvaja ste na tom zle! Dobre ale ak sa jej niečo kvôli tvojej debilite stane zabijem ťa. Doslovne.''
Položila.
Chvíľu som stála a zadržovala dych. Miluje ma teda tak to povedal Alice a aj ja jeho. Usmiala som sa ešte viac. Zišla som dolu po schodoch.
,,Dobré ránko sestrička. Čo mame na raňajky?'' Al sa na mňa vyjavene pozerala a ja som sa ak sa to ešte dá začala usmievať ešte viac.
,,Máš tam cereálie. Nevedela som, že si hore.''
,,Nevadí. Nepôjdeme dnes nakupovať? Hlásili dážď. Mohla by byť sranda. A kde je bráška?''
,,Jasper išiel na lov. Vieš čo ale nechápem? Ako sa ti tak zmenila nálada. Včera si bola normálna a dnes sa ti vrátilo nadšenie, ktoré si mala len pri…''
,,Pri Edwardovi? Niečo som si uvedomila. A niečo sa zmení. Všetko sa zmení.''
,,O akých zmenách to hovoríš Bells?''
,,Možno uvidíš. Ale až keď sa rozhodnem (To s tým rozhodnutím nebolo úplné. Vlastne som vedela čo chcem len som nevedela kedy presne). Idem sa obliecť a môžeme vyraziť.''
Obliekla som si tú modrú blúzku, ktorú Edward tak miloval. Dala som si k nej pekné džíny a modré náramky. Na nohy pekné biele tenisky a mohli sme vyraziť.
Alice si tento krát neužívala tak nákupy ako inokedy. Žralo ju to, že nevie čo chystám. Určite sa o tom bude chcieť porozprávať aj s Jasperom. Musím dávať pozor aby som ten rozhovor počula.
To, že si Alice tento nákup až tak neužívala neznamenalo, že ja som sa prvý krát vžila do úlohy maniačky. Nakúpila som toho fakt veľa.
Stále som sa usmievala, len a len kvôli tomu telefonátu. Nemusela to byť vôbec pravda ale mne dodávala nádej a optimizmus.
Bola som šťastná.
A ak ma nebude milovať a všetko toto je len klam tak sa vyrovnám s tým, že ma nemiluje a budem žiť svoju večnosť. Síce bez Edwarda ale s mojou milovanou rodinou.
Domov sme sa, alebo len ja, vrátili vyčerpané.
,,Bella? V noci si výdeme s Jasperom na lov. Neboj do rána sme späť.''
,,Dobre. To je v pohode. Aj tak budem spať ako zarezaná.''
,,Dobrú noc sestrička.''
,,…brú.''zašepkala som sa odišla som do svojej izby.
Prezliekla som sa a ani som si poriadne neľahla zaspala som.
V noci som sa zobudila na zvonenie telefónu. Zišla som potichu dole. Našla som Alicin mobil. Bol to Edward. Nemohla som mu to zdvihnúť. Počkala som kým to dozvoní, že si pôjdem zasa ľahnúť a Al ráno poviem, že volal ale akonáhle to dozvonilo prišla jej SMS. Tiež od neho. Písalo sa v nej:
Alice viem, že sa na mňa hneváš ale aspoň mi napíš ako sa má Bellinka. Prosím.
Neovládla som sa a odpísala mu.
Bella sa má dobre. Stále na teba myslí. Už nieje taká smutná z otcovej smrti. Chýbaš jej.
Chvíľu som rozmýšľala či to pošlem ale nemohla som. Došiel by na to, že to ona nepísala. Zmazala som text a napísala som tam len jedno slovo.
Dobre.
Potom som to odoslala.
Sadla som si na gauč a po mojich lícach sa skotúľali slzy. Slzy šťastia. Nesedela som tam dlho. Po pár minútach som počula ako sa otvárajú dvere. Ticho som sedela a ani sa nepohla. Zvierala som Alicin mobil a stále mi tiekli slzy. Alice potichu ku mne prišla a sadla si.
,,Bella? Čo je? Stalo sa niečo?''
,,Nič.'' povedala som ale podala jej mobil.
,,Ty si mu odpísala, však?''
,,Áno. Musela som. Nechcem aby sa trápil.''
,,A ty sa netrápiš? Tebe on neubližuje?''
,,Ublížil mi. Ale to je dávno za nami. Ja sa už netrápim. Je mi fajn. Pretože som si uvedomila, že on mi nezabráni byť s vami naveky. Že ja aj bez neho, ak keď ho budem stále milovať, môžem byť šťastná. S vami. Naveky.''
,,Bella ako to myslíš?''
,,Tak ako si myslíš, že to myslím. Chcem sa stať jednou z vás.''
,,Bella ty si za už zbláznila! Nie!''
,,Ale áno Alice. Áno. Ak my to nedáte vy nájdem niekoho kdo mi dá čo chcem a Carlisle mi sľúbil, že ma premení. A ja sa toho nevzdám.''
,,Bella ja to nemôžem. Aj keby som chcela.''
,,Alice sľúb mi, že na narodeniny mi dáš to čo chcem. Prosím.''
,,Nie. Prečo? Preto aby si sa ďalej trápila? Aby si ma po tom nenávidela?''
,,Alice podľa mňa by sme jej mali dať to čo žiada.''zapojil sa do rozhovoru,alebo skôr hádky, Jasper.
,,Dobre. Rozmyslím si to.''
,,Nie chcem to počuť teraz.''
,,Dobre tak áno. Ale iba ak so mnou budeš nakupovať.''
Objala som ich a tešila som sa tak veľmi.
Možno získam nejakú moc.
Bola som tak veľmi rada.
Za dva týždne budem mať narodeniny.
Ale medzi tým… užijem si to byť človekom.
A začnem, že pôjdem do Forks na Charliho hrob. Rozlúčiť sa s priateľmi.
A potom… vitaj môj nový život.
Trochu som sa bála. To je jasné. Ale ani tá bolesť ma nemôže zastrašiť. Nemôže sa rovnať tej, ktorú som cítila po tom čo ma opustil.
Teraz to pre mňa bola len zlá spomienka. Nič viac. Opustil ma a to sa stáva.
Milujem ho ale opustil ma a ja som sa s tým vyrovnala. No nie celkom vyrovnala.
Chcem aby sme sa k sebe vrátili.
Chcem aby sme boli spou šťastný ale ak ným to osud alebo ktokoľvek iný nedovolí tak… tak môj život pôjde ďalej a ja si ho užijem naveky po boku mojej rodiny.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

(-: sčítanie ľudu x-D

zapíš sa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama