Memories _ 1.časť

18. května 2009 v 14:10 | * _ - Lady.Diane - _ *

slová autorky:

Moja poviedka začína tesne po tom, čo Edward opustil Bellu a nechal ju samú stáť v lese...príjemné čítanie. Je to moja prvá poviedka a príjmem aj kritiku tak ma nešetrite...

1.kapitola

In this world you tried
Not leaving me alone behind
There's no other way
I'll pray to the gods: let him stay
The memories ease the pain inside
Now I know why

All of my memories keep you near
In silent moments, Imagine you here
All of my memories keep you near
In silent whispers, silent tears

Made me promise I'd try
To find my way back in this life
I hope there is away
To give me a sign you're okay
Reminds me again it's worth it all
So I can go home

All of my memories keep you near
In silent moments, Imagine you here
All of my memories keep you near
In silent whispers, silent tears

Together in all these memories
I see your smile
All the memories I hold dear
Darling you know I love you till the end of time

All of my memories keep you near
In silent moments, Imagine you here
All of my memories keep you near
In silent whispers, silent tears

Odišiel. Odišiel a mňa tu nechal samú. Ostala som stáť a pozerala som na miesto, kde pred chvíľou stál zmysel môjho života. Moja jediná láska Edw...nie, jeho meno je príliš bolestivé, príliš...prebúdza šťastné spomienky.
Mala som chuť ukončiť tento nezmyselný život bez neho. No nemohla som. Ešte tu bol niekto, komu na mne záležalo a mne na nihc záležalo tiež. Angela, Jacob, René a Charlie. Hlavne Charlie.
Pomaly som vykročila smerom k domu.
Vykročila som, otvorila zadné dvere, vyšla po schodoch, otvorila dvere na izbe, hodila sa do postele a rozplakala sa.
Bolo úplne zbytočné sa tomu brániť.
Bude to ako by som ani neexistoval…
Komu sa to snažil nahovoriť?
Sebe?
Mne?
Vedel tak dobre ako to ja viem, že na neho nikdy nezabudnem, že sa cez neho nikdy neprenesiem. Zobral mi všetko.
Srdce, dušu a dôvod existovať. A nielen to. Zobral mi aj moju druhú rodinu, ktorú som milovala a aj najlepšiu priateľku.
Prečo?
Musela som zaspať pretože som sa zobudila až o pol siedmej ráno.
Charlieho som počula si dole pospevovať a ja som sa donútila odšuchtať sa dole. Vošla som do kuchyne a potichu som pozdravila Charlieho. Otočil sa ku mne s úsmevom na perách ale stačil jeden pohľad na mňa a úsmev sa stratil. Dokonca pustil aj tanier čo držal v rukách a ten sa roztrieštil na milión malých kúskov.
Presne ako môj život bez neho.
,,Bella, zlatko či sa ti pre boha stalo?''zhrozene sa ma spýtal.
,,Nič, oci to nič nieje. Len ja a … Ed… Edward sme sa rozišli.''jeho meno spustilo ďalší nával sĺz.
,,Kedy?''Charlieho výraz stvrdol a hlas mal ľadový.
,,Včera večer.''dostala som zo seba cez vzlyky.,,Oci prosím nechcem sa o tom baviť. Idem do svojej izby.'' postavila som sa a odišla.
Vo svojej izbe som sa schúlila v kresle kde každú noc
sedával môj anjel. Rozmýšľala som ako sa má a či cíti to isté čo ja.
Jasné, že to necíti ty hlúpa zanadávala som na seba, povedal, že ťa nemiluje.
Znovu som si prebehla celý náš včerajší rozhovor.
Po chvíli, ktorá mimochodom trvala dobré dve hodiny som prestala plakať a obrnila som svoju myseľ a srdce múrom.
Múrom, ktorý nedovolil na neho počas dňa myslieť.
Upratala som izbu, prezliekla som sa z včerajších vecí, ktoré som mala stále na sebe zišla dole navarila obed a pripravila všetko na večeru, naučila sa a poupratovala zvyšok domu. Bola som úplne ticho, rovnako ako aj moje myšlienky. Na nič som nemyslela len som sa venovala
práci.
Víkend pomaly prešiel a mňa čakala škola.
V nedeľu večer som si lahala s tým, že je to všetko zlý sen a ja sa ráno zobudím
a on bude sedieť v kresle a čakať ma.
No nebol to sen.
Krutá realita ma zasiahla hneď ako som sa zobudila a pozrela do kresla. Kde on samozrejme nebol. Postavila som sa a začala sa pripravovať.
Keď som zišla dole Charlie doma už nebol. Na raňajky som si dala len trochu džúsu a vybrala som sa do školy.
Prišla som na parkovisko a zbadala som svojich priateľov ako stoja spolu a smejú sa. Vystúpila som a vybrala sa smerom k triede kde som mala prvú hodinu. Nechápavo na mňa hľadeli. Celý deň som sa im vyhýbala ale na obede sa mi to už nepodarilo. Zachytila ma Angela.
,,Bella čo sa ti stalo? Vyzeráš ako telo bez duše.''
,,Nechcem o tom hovoriť.''
,,Bells vieš, že mi môžeš povedať čokoľvek. Rada ti pomôžem.''
,,Jeho mi ale nevrátiš!!!''skrýkla som na ňu.
,,Bella koho myslíš?''
,,Rozišli sme sa jasné?! Dajte mi všetci pokoj!''povedala som a rozbehla sa preč. No povedala je veľmi jemné skôr zvrieskla by bolo ono. Vybehla som z jedálne a utekala k lavičkám. Sedela som tam sotva pár minút kým ma niekto objal. Bola to Angie samozrejme.
,,Ang je mi to ľúto. Nechcela som…''hlas sa mi zlomil a ja som sa znovu rozplakala.
,,Bella to je v poriadku. Neplač to sa spraví. Neboj.''
,,Nič sa nespraví.''
,,Ale…''
,,Musím ísť. Mám hodinu.''ospravedlnila som sa a vydala som sa na hodinu biológie.
Na hodinu ktorú som doteraz milovala ale teraz to bude pre mňa trápenie.
Smutne som si povzdychla a sadla si na miesto.

by Vampire Girl

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

(-: sčítanie ľudu x-D

zapíš sa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama