Lúčenie a príchod do ´new city´=) _ 2.časť LAHEP

1. května 2009 v 23:45 | * _ - Lady.Diane - _ * |  Leny and her everyday problems
...Vybehla som z bytu a zamierila si to na druhý koniec ulice, kde bývala Jess. Po troch minútkach som zastala vo vchode a zazvonila jej
,,Kto je?" ozval sa chlapčenský hlas. Bol to Karol, Jessicin starší brat.
,,To som ja, Leny. Otvor mi." zahlásila som mu do telefónu.
,,A ak ne?" naťahoval ma.
,,Neštvi ma a otvor, je to dôležité." zamumlala som. Chvíľu bolo ticho, no potom sa ozvalo slabé rapčanie, čo znamenalo, že sa mu uráčilo otvoriť. Nechcelo s ami čakať na výťah a tak som na štvrté poschodie vybehla po schodoch. Zastala som pri jej dverách a zaklopala som. Po chvilinke sa otvorili a v nich stál vysmiaty Karol.
,,No vitaj kočka." uškrnul sa. Už odkedy sa poznáme mi vraví kočka. Ale tak čo už... Karol je už raz taký.

,,Nazdar Karol. Jess je doma?" odzdravila som.
,,Doma... Tam kde vždy." uhol z dverí. Vošla som.
,,Oka. Idem za ňou." usmiala som sa a vbehla som do Jessicinej izby.
,,Leny... moja čo ty tu? Čakala som ťa až o dve hodinky." privítala ma.
,,Sťahujeme sa." vyklopila som jej narovinu dôvod mojej skorej návštevy.
,,Č-čo? Ž-žartuješ? T-to n-nemôžeš! A-a čo ja?" vykoktala.
,,Ja viem. Ale ja za to nemôžem. Fotrovci sa rozvádzajú a mama kúpila dom v Poprade." sadla som si na jej posteľ.
,,V Poprade? Vyše 300km odtiaľ? Žartuješ? Bože..." skuvíňala. Najbližšie tri hodiny sme len spomínaly. Na to dobré, no aj to zlé. Ale dobrého bolo viac xD No o osmej mi zavolala mama. Vraj mám ísť domov. Okay.
,,Mojo už musím." oznámila som.
,,Okay... tak a drž sa..." rozlúčili sme sa a ja som rýchlo odišla, inak by ma opäť pochytil záchvat plaču. O desať minút som už mala rozložený kufor na posteli a balila som si veci.
...:::RÁNO:::...
,,Máš všetko?" uisťovala sa mama.
,,Mám. Úplne všetko." odvetila som.
,,Okay... tak môžeme ísť. Nastúp si." povedala. Sadla som si dozadu. Mala som tam veľa miesta. Len čo sme vyšli na dialnicu za Bratislavou, napísala som Jess eSeMeSku:
,,Mojko, už sme za Bratislavou. Asi za tri a pol hodiny dorazíme do Popradu. Ozvem sa. Papa. Leny." a odoslala som jej to. Kúsok pred Trnavou som zaspala.
...:::PRED NOVÝM DOMOM V POPRADE:::...
,,Leny... Leny vstávaj... už sme tu." zobudila ma mamka.
,,Už? Tak skoro?" čudovala som sa, no len čo som sa ppzrla na hodinky, skoro mi to nepripadalo. S tým, že sme o deviatej vyrážali a bolo pol tretej... no čo už. Unavene som vystúpila z auta a vytiahla si kufre z kufru auta. Šla som za mamkou až dovnútra môjho nového domova. Dom z vonku vyzeral majestátne. Zvnútra ešte majestátnejšie xD Biela hala so stenami do metrovej výšky obložené drevom. Z nej viedli ´dvere´ (bol to otvor v stene) do priestrannej obývačky, v ktoej sa nachádzal aj jedálenský stôl a veľká pohovka. Kuchyňa bola od obývacej časti oddelená barovým pultom. Z haly viedli schody na poschodie. Vyšla som teda hore. Nachádzalo sa tam päť dverí. Ako som zistila, dvoje viedli do kúpelne, jedny do hoťovskej izby. Jedny patrili mamkinej izbe a tie nakrajšie viedli do mojej izby. Akurát som chcela vojsť dnu, keď ma zavolala mamka.
,,Leny... Poď si po veci!" zbehla som teda dole po kufre. No márne som sa pokúšala vytiahnúť ten môj z kufra auta. Bol príliš ťažký.
,,Môžem ti pomôcť?" ozvalo sa zrazu spoza mňa. Otočila som sa. Stál za mnou o necelú hlavu vyšší chalan so šiltovkou.
,,Ahoj. No myslím, že hej. Potrebujem vytiahnúť kufor ale nejde mi." uškrnula som sa. Usmial sa a bez problémov vytiahol kufor z auta.
,,Ďakujem ti." poďakovala som.
,,Si tu nová, že?" opýtal sa.
,,No hej. Teraz sme došli." odpovedala som.
,,Odkiaľ si prišla?" opýtal sa znova.
,To bude na dlhžšie...´pomyslela som si.
,,Z Bratislavy."
,,Myslel som si... ten prízvuk... okay tak ja už musím... ešte sa stretneme... maj sa." usmial sa a odišiel...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

(-: sčítanie ľudu x-D

zapíš sa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama