Love is all _ 4.časť

31. května 2009 v 1:22 | * _ - Lady.Diane - _ * |  Love Is All
Zobudila som sa na druhý deň o pol jednej. Chvíľku po mojom prebudení vletel do izby Justin.
,,Veselé Vianoce." začali sme sa obaja smiať.
,,Áno, pred mesiacom, braček, pred mesiacom." vymotala som sa z perín a namierila si to do kúpelne, kde som prešla ranným očistcom. Potom som zamierila do kuchyne, kde mamka už v plnom prúde varila obed. Teda, dovárala.
,,Dobré... Ehm... Dobrý deň." zasmiala som sa pri pohľade na hodiny. ,,Kde je ocko?"
,,V práci. Tamto máš raňajky." ukázala na tanier na stole. Studená praženica.
,,Cool. A obed bude aký?" opýtala som sa nakukajúc do hrncov.
,,Bravčové na šampiňónoch." odohnala ma od hrnca a ukázala na praženicu. ,,Najskôr toto." dala som si teda tanier zohriať a vzala som si ho do izby, kde som si sadla za počítač a pustila sa do práce, ktorú som včera nestihla. Tá mi zabrala zvyšok dňa. Skončila som o pol siedmej, ale medzitým som mala krátku pauzu na obed. Potom som sa vyvalila na postel a začítala sa do knihy.
,,Bells! Poď si po učebnice! Zajtra idete do školy." zakričala mamka o pol deviatej.
,,Nemôže mi ich priniesť Justin?" zahundrala som ale postavila som sa. Už som bola pri dverách, keď znova do izby vtrhol Justin, s knihami v náručí.

,,Ako si madam žiadala." uškrnul sa a podal mi učebnice.
,,Ďakujem." vzala som si ich od neho a podľa rozvrhu, ktorý bol úplne na vrchu, som si nachystala tašku. Na zajtra. Šla som sa potom osprchovať a nachystala som si oblečenie. Prvý dojem je dôležitý. Spať som šla o pol jedenástej.

,,Bells! Justin! Vstávať!" budila nás mamka o... pol siedmej ráno.
,,Už som tam." zamrmlala som a vymotala som sa z perín. Išla som najskôr do kuchyne urobiť si kávu. Justin bol totiž v kúpelni.

,,Veľa šťastia. Domov trafíte, že?" lúčila sa s nami mamka pri vjazde na školské parkovisko.
,,Jasne. Poradíme si. Ahoj." rozlúčili sme sa s ňou a sledovali, ako na zákrute mizne.
,,Tak poď, ešte na nás čaká riaditeľka." drgol do mňa Justin a cez celé parkovisko plné študentov sme kráčali do školy. Zastali sme pred riaditeľňou a Justin zaklopal.
,,Vstúpte." ozval sa príjemný vysoký ženský hlas. Justin otvoril a vošiel ako prvý, ja hneď za ním.
,,Dobré ráno, pani riaditeľka." pozdravil ju Justin. ,,Volám sa Justin Swan a toto je moja sestra, Isabella..."
,,...Bella." skočila som mu do reči...
,,...Bella Swanová. Sme tu noví, prišli sme z Phoenixu." predstavil nás.
,,Ó, áno. Vaša mamka, predpokladám, tu bola asi dva ýždne dozadu podať prihlášky. Výborne. Predpokladám, že máte všetky potrebné veci." milo sa usmiala a podala nám každému ruku.
,,No, áno. Len vraj ešte nejaké papiere pre rodičov potrebujeme." zamyslela som sa.
,,Pravdaže." začala sa hrabať v šuflíku stola. ,,Tu to je. Toto vypíše váš zákonný zástupca a zajtra mi to donesiete, stačí jeden z vás." podala Justinovi papier.
,,Tak teda dobre. Ďakujeme, pani riaditeľka. Zatiaľ dovidenia." rozlúčili sme sa s ňou a vyšli z riaditeľne. Počkali sme, kým výjdeme na preplnené parkovisko.
,,Vyzerá byť fajn." poznamenal Justin.
,,Hej. Poď, zmeškáme." ťahala som ho na našu prvú hodinu, ktorou mala byť slovenčina.
Tá nám ubehla veľmi, veľmi rýchlo. Profesorka nás predstavila celej triede a potom nás vyskúšala zo základov. Keďže nás mamka doma niečo učila po slovensky, vedeli sme väčšinu vecí.
Ďalšia hodina, angličtina. Justin mal telesnú. Pred budovou sme sa rozdelili. Justin zamieril do telocvične a ja do budovy 8.
Vošla som do triedy a ukázala som profesorovi výsledky zo školy, no jemu to bolo aj tak zbytočné, keďže ja som vyrastala v Amerike.
,,Budete sedieť v tretej lavici. Tuto." ukázal na krajný rad pri oknách. ,,Myslím, že pánovi Cullenovi to vadiť nebude." dodal a viac sa mi nevenoval. Pohrúžil sa do čítania najnovšieho vydania nejakého denníka. Otočila som sa a zamierila som si to k lavici, kde sedel...
"Och môj bože." - povzdychla som si v duchu. Navonok som však nič nedala poznať.
...Bronzové vlasy. Bledá pokožka. Zlatohnedé oči. Zamyslený pohľad. A vedela som, že je vysoký. Prekrásny chalan z MAXu. Nechcela som ho vyrušovať. Zjavne nad niečím premýšľal. No len čo som odsunula stoličku, ktorá na podlahe hlasno zaškrípala, upriamil svoj pohľad na mňa.
,,Ahoj." sadla som si a vytiahla som učebnice angličtiny na stôl.
,,Ahoj." odzdravil ma prekrásnym zamatovým hlasom. No mračil sa a prezeral si ma od hlavy až po päty. Bolo to dosť nepríjemné.
,,Volám sa Bella, Bella Swanová. Prišla som z Pheonixu." predstavila som sa mu aby nehľadeľ na mňa ako na mimozemšťana.
,,Edward. Edward Cullen." odvetil, no z jeho hlasu sa vytratil milý tón. Bol chladný a odmeraný. Cítila som, ako mi na rukách naskočili zimomriavky. Odvrátila som svoj pohľad o neho a zapozerala som sa na tabuľu za profesorom.
"Čo som povedala? Pozerá na mňa, akoby ma chcel zabiť. Povedala som niečo zle? Som neupravená? Špinavá?" - premýšľala som. Na chíľku som sa pozrela jeho smerom, no on stále na mňa upieral ten vražedný pohľad, ktorým ma prepaľoval. Nezmohla som sa ani na slovo a tak som len neprítomne sledovala pavúka v hornom rohu triedy.
Zazvonilo na hodinu a profesor ma vytiahol, aby si preveril moje znalosti.
No po dvoch vetách ma posadil s jednotkou a so slovami, že američanku je zbytočné skúšať angličtinu. To vyvolalo príjemný záchvat smiechu u spolužiakov. Len Edward sa nesmial. Celý čas si ma premeriaval pohľadom, meravo a bez pohnutia sedel na svojej stoličke, ľavou rukou zvieral okraj stola, pravú mal zaťatú v päsť a vyzeral, ako by mal čochvíľa vybuchnúť.
Zazvonilo na koniec hodiny, no nie na koniec trápenia s Edwardom. Akonáhle sa ozval zvonček, Edward vybehol z triedy ako prvý. Ja som vyšla na chodbu, no nikde ho nebolo vidieť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama