Last Dance _ 3.časť

31. května 2009 v 5:26 | * _ - Lady.Diane - _ * |  Last Dance
Na druhý deň som šla do školy s výbornou náladou. Sharonn to pripisovala môjmu nočnému lovu, ktorý bol veľmy úspešný, ale ja som vedela svoje.
Počas lovu som sa v lese stretla s Alice Cullenovou. Dali sme sa do reči a troška som ju spoznala. Povedala mi akú má schopnosť, vidieť budúcnosť, aj keď ju vidí len podľa rozhodnutí, keď sa rozhodnutie zmení, zmení sa aj budúcnosť. Povedala, že moju vôbec nevidí. Bolo to, samozrejme, spôsobené mojim štítom. Dohodli sme sa, že dne pôjdeme na nákupy. Je nimi posadnutá.
A tak som sa veselo vybrala do školy. Zaparkovala som na svojom zvyčajnom mieste. Chvíľu som ešte čakala pri aute kým sa nezaplní parkovisko úplne a potom som sa pobrala na biochémiu.
Vošla som do triedy a chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomila, že v mojej lavici, doteraz prázdnej, sedí Edward. Naštvane som si k nemu sadla. Ani som naňho nepozrela.
,,Ahoj." pozdravila som ho nahlas. ,,To musíš na každej spoločnej hodine sedieť vedľa mňa?" opýtala som sa v myšlienkach.
,,Ahoj." usmial sa. ,,Jediná si mala voľné miesto. Ja za to nemôžem." pomyslel si.
,,V tejto triede má voľné aj Taylor alebo Mike. Prečo si si nesadol kniektorému z nich?" bola som nahnevaná.

,,Čo ti na mne vadí?" opýtal sa.
,,Kôli vám sa musíme sťahovať." povedala som nahlas.
,,Prečo? Čo sme urobili?" pozrel na mňa.
,,Och! Ty si naozaj taký tupec? So Sharonn tu žijeme skoro štyri roky. Pokojne. A teraz tu prídete vy. Sedem upírov, ktorý majú celkom silné schopnosti, z toho jeden z nich je zjazvený akoby z bojov, druhý je ako grizzly, ty čítaš myšlienky, Alice vidí budúcnosť a Rose a tvoji rodičia vyzerajú tiež dosť silný. Ste pre nás hrozbou." na chvíľu som si dobyla energiu. ,,Sharonn má strach. Môžete nás veľmi ľahko zabiť. Musíme odísť. Po maturite odchádzame." zablokovala som si myseľ. Edward na mňa prekvapene pozeral a snažil sa asi pochopiť, čo som povedala.
,,Neublížime vám. Načo by nám to bolo? Spokojne si tu žite. Môžeme žiť vedľa seba a môžeme sa rešpektovať." nie som ža taká naivná.
,,To je Sharonn jedno. Je upírom už skoro tisíc rokov. Má toho dosť prežité. Odchádzame o necelé dva mesiace a viac nás neuvidíte." začala hodina a ja som si zablokovala myšlienky. Edward začal rozmýšľať nadomnou a Sharonn, ale potom si začal kryť myšlienky.
Po škole, ktorá ubehla príliš rýchlo, som sa pri mojom aute stretla s Alice.
,,Ideme?" opýtala sa.
,,Jasne. Nastúp. Pôjdeme do Port Angeles, alebo chceš ísť do väčšieho mesta?" opýtala som sa jej, keď sme nastupovali.
,,Niečo väčšie. V Port Angeles nemajú veľký výber." usmiala sa a prehliadala si interiér môjho BMW X5. Moja obrovská láska. ,,Máš krásne auto, vieš o tom?" uškrnula sa.
,,Viem. Je to nádherné auto. Ty máš aké?" opýtala som sa.
,,Bells, prečo odchádzate? Kôli nám nemusíte. My vám neublížime." odrazu zmenila tému.
,,Alice, musíme. Forks pre nás už nie je bezpečné. Žijeme tu štyri roky. A Sharonn sa vás bojí. Pochop, moje schopnosti nestačia na to aby som nás dve ochránila pred siedmymi upírmi. Ja sa vás nebojím, ale Sharonn áno a samú ju nenechám nikam ísť. Je ako moja sestra." pozrela som na Alice.
,,Ale my vám neublížime ani sa nehodláme ublížiť. Môžeme si nažívať spolu v jednom meste. Aj keď vy tu už ste asi dosť dlho."
,,Mám sedemnásť už vyše dvesto rokov. Ako dlho môžem tvrdiť, že toľko nemám? Prišli sme sem a tvrdila som, že mám trinásť a rozhodne som na to nevyzerala. Už dlhšie nemôžem klamať o svojom veku. A Sharonn má niečo okolo dvadsiatichtroch rokov. A tvrdí, že je moja mama a má tridsaťpäť. Verí jej niekto? Asi ťažko. A teraz aj vy. Proste po mature odchádzame a hotovo. Nehnevaj sa na mňa za to." snažila som sa zmeniť jej náladu.
,,Prestaň to robiť. Lezie mi to na nervy." povedala.
,,Kľud Alice. Nekazme si deň. Možno si to sharonn rozmyslí." skôr nie ako áno ale to je už jedno. Hlavné je, že odídeme.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama