Last Dance _ 2.časť

30. května 2009 v 15:59 | * _ - Lady.Diane - _ * |  Last Dance
,,Ak sa o čo koľvek pokúsite, zabijem vás." vyslala som myšlienku Edwardovi.
,,Napodobne." pomyslel si a ja som došla k nim. ,,Bella, toto sú moji súrodenci. Alice. Jasper. Rose. Emmett." ukazoval na jednotlivých členov rodiny. Malá čiernovláska. Vysoký blondiak. Prekrásna blondínka. Vysoký svalnatý brunet. ,,Pôjdeš s nami k nám domov? Myslím, že otca by to zaujímalo." spýtavo na mňa pozrel.
,,Vyzerám byť až tak naivná?" pomyslela som si. ,,Koľko vás je?" opýtala som sa.
,,Sedem. My piati, naša mama a otec. Ty si sama alebo niekoho máš?" odpovedal Jasper.
,,Ja som sama polovičná. Žijem na konci mestečka s kamarátkou. Ona nie je ako ja. Je úplná. Všetci ste vegetariáni? Alebo len niektorí?"
,,Poď k nám a dozvieš sa." ozvala sa Rosalie.
,,Idem ale svojim autom. Budem vás nasledovať." povedala som.
,,Pôjdem s ňou. Tu máte kľúče od auta." ozval sa Edward a podal Alice kľúče od svojho auta. Oni odišli na druhý koneci parkoviska, kde stálo krásne strieborné volvo.
,,To je tvoje?" opýtala som sa.

,,U nás má každý auto. Šoféruješ ty alebo ja?" opýtal sa a ja som sa musela zamyslieť.
,,Dobre, ty." podala som mu kľúče, vytiahla som mobil a vytočila som Sheronnine číslo. ,,Sheri, ahoj. Ja som ti len chcela povedať, že prídem domov neskôr... Idem ku kamarátovi... Viac ti poviem keď sa vrátim... Neboj sa o mňa, budem v poriadku... Áno aj ja teba... Pa." zložila som.
,,Ku kamarátovi?" uškrnul sa Edward.
,,Kebyže jej poviem čistú pravdu, tak do desiatich sekúnd je na parkovisku. Aj tak bude zúriť." vyrazili sme za jeho autom. Bola som zamyslená.
,,Nemali sme to robiť... Je to nebezpečné..." pozrela som sa na neho. Až po chvíli som si uvedomila, že on si to len myslí. Ale všimol si môj pohľad. Akonáhle si uvedomil moju schopnosť, začal myslieť na americkú hymnu.
,,Nemusíš si kryť myšlienky. Ja ti do hlavy nepoleziem. Nepotrebujem to." povedala som.
,,Istota, vieš." odvetil chladne a naďalej hľadel na cestu, no ja som sa o jeho myšlienky viac nestarala.
Po necelých desiatich minútach sme zaparkovali pred obrovským bielym domom. Celú prednú stranu mal zo skla.
,,Vystupovať." zahlásil Edward a podal mi kľúče. Vystúpila som a čakala, čo sa bude diať ďalej.
,,Poď ďalej." usmiala sa na mňa Alice.
,,Carlisle, Esme. Máme hosťa." povedal Edward a vyšiel po schodoch do domu. Ostatní ho nasledovali. Po mne šla len Alice.
Keď som vošla dnu, zháčila som sa. Bola tam obrovská priestranná miestnosť, obývačka. Na stupienku stálo krídlo. Zistila som, že všetci sedia na gauči a sledujú ma.
,,Dobrý deň." pozdravila som dvoch nových neznámych. Asi rodičia.
,,Ahoj. Môžeme vedieť, čo ťa sem privádza?" opýtal sa muž. ,,Ja som Carlisle."
,,Vysvetlím ja. Bella je polovičný upír. Len čo som vošiel do triedy, zistila, čo som zač." ozval sa Edward a hľadel raz na mňa a raz na Carlislea.
,,Aha... Polovičný upír? Ako sa ti to stalo? A posaď sa, prosím." ukázal na prázdne kreslo a ja som si sadla.
,,Pred dvesto rokmi som stretla jedného upíra. No a keďže moja krv vonia príliš sladko, kusol ma. Ale nevysal ma, čo bolo najskôr jeho plánom. Nechal ma len tak ležať v lese a ja som sa premieňala. No neviem prečo, premena nebola úplná. Nik mi to nevedel povedať. Ale mám rovnaké podmienky ako normálny upír. Krv, slnko, schopnosti, pravidlá. Aro to pripisoval malému množstvu jedu. Je to možné, ale vraj premena bude úplná, keď sa naplnia všetky moje ľudské potreby. No a tak ja som už dvesto rokov napoly človekom, napoly upírom. Nestarnem. Mám stále telo sedemnásťročného dievčaťa. Môžem spať, jesť ľudské jedlo, ale potrebujem pre normálny život aj krv." vysvetlila som.
,,Ale podľa očí usudzujem, že si..." začal Carlisle.
,,Vegetariánsky upír. Áno. Aro mi spomínal aj takú možnosť. Vraj sa jeho veľmi dobrý priateľ dal na cestu ako vegetarián. Pijeme len zvieraciu krv. Bol to dobrý nápad. Škoda, že neviem jeho meno." usmiala som sa.
,,Tým upírom bol tuto Carlisle." zaštebotala Alice. Ja som na ňu prekvapene pozrela.
,,To je pravda?" opýtala som sa Carlislea.
,,No áno. Ale neviem či ja som bol prvý, čo na to prišiel, alebo sa tak živili už predomnou. Ale Aro to rozhlásil ako môj nápad a tak sa toho aj niektorí upíri držia. Žiaľ, je ich veľmi málo."
,,Ale je to lepšie. Nie sme vrahmi." povedala som a vtom mi zazvonil mobil. ,,Sheronn?" zdvihla som to. ,,Som v poriadku, prečo?...Aha....Nie neboj sa o mňa. Zachvíľu som doma....Áno, neboj. Ahoj." odložila som mobil do vrecka a pozrela na Cullenovcov. ,,Moja spolubývajúca. Tiež je upír. Bojí sa o mňa. Radšej už pôjdem." podišla som ku dverám. ,,Rada som vás spoznala. Dovidenia. Ahojte." rozlúčila som sa a vyšla som z domu, že odídem.
,,Bella počkaj!" pribehol ku mne Edward. Na upíra bol veľmi rýchly.
,,No?" pomyslela som si.
,,Zabudla si si tašku." podal mi batoh s učebnicami a usmial sa.
,,Ďakujem." uškrnula som sa a nasadla som do auta. Pár minút na to som už znášala Sharonnin krik na tému: nebezpečenstvo upírov... Rozhodla sa, že po mojej maturite sa sťahujeme do Greenfieldu. Je tam bezpečnejšie. Nevieme, čo môžeme od Cullenovcov očakávať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama