Last Dance _ 1.časť

30. května 2009 v 14:40 | * _ - Lady.Diane - _ * |  Last Dance
,,Bells, Bells... Ty jednoducho musíš ísť s nami. Nie je možné, aby sa koncoročný ples konal bez tvojej účasti. Jednoducho ty tam musíš byť."
,,Ang, ale... Nemám šaty. Ani chuť. Nemám náladu na ples. A nik ma nepozval." snažila som sa zahovoriť.
Popravde ma pozvali už asi traja chalani zo školy, ale odmietla som ich.
Aj šaty mám. A nie len jedny.
A aj náladu mám. Na plesy.
Ale jednoducho nechcem ísť.
,,To ma nezaujíma. Nálada nenálada... Ideš! Šaty máš, to viem. A s tým pozvaním... To máš jedno, nemusíš tam mať partnera. Takže ideš... Erik! Pripíš na zoznam aj Bells!" povedala Erikovi, ktorý sa staral o zoznam hostí.
,,S kým?" opýtal sa. Och, on bol jeden z tých, čo ma volal na ples. Do kelu!
,,Sama." zašomrala som.

,,Isabella Swanová, sama. Si tam. Ale prečo si sa rozhodla, že ideš?" opýtal sa prekvapene.
,,To Ang, nie ja." postavila som sa. ,,Ang, vidíme sa na literatúre." odniesla som nedojedené jedlo a šla do učebne. ,,Ples. Načo mám ísť na ples? Sama. Prečo idem sama? Mala som vziať Tylera. Kebyže nemá už Lauren tak idem za ním. Ale aj tak... Ja... Ples... Tancovanie... Nie že by som bola zlá v tancovaní... Dobrý deň, pani profesorka... Ale proste nerada tancujem..." šomrala som si popod nos, keď som vchdázala do triedy.
,,Slečna Swanová. Ste nejaká podráždená. Stalo sa niečo?" opýtala sa veselo profesorka.
,,Nie pani profesorka, len ma Angela donútila ísť na koncoročný ples." sadla som si na svoje miesto. ,,Vôbec tam nechcem ísť, ale musím. Vy idete na ples, pani profesorka?" vybalila som si učebnice.
,,Nie Bella, nejdem tam. V tom období už budem dávno na materskej." usmiala sa. ,,Ale vy sa zabavíte. A dneska, prosím vás, majte už dobrú náladu, príde k nám teraz nový žiak."
,,Kto?!" pozrela som na jediné prázdne miesto vedľa mňa a potom som sa započúvala do diaľky, či ho nepočujem. No nič.
,,Edward Cullen. Je to mladý talentovaný študent. Prišiel dnes do školy aj so svojími súrodencami. Mám s ním síce už druhú hodinu, no na angličtine ma prekvapil. A bude sedieť vedľa vás, slečna." pozrela na mňa. ,,Aha, tuto je." ukázala na dvere. Lenže ja som žiaden tlkot srdca...nepočula.
,,Do kelu!" zašomrala som vystrašene. Ten nový na mňa prekvapene pozrel.
,,Vitajte pán Cullen. My sa už poznáme." profesorka vstala. ,,Sedieť budete pri slečne Swanovej." ukázala na miesto vedľa mňa.
,,Dobre pani profesorka." usmial sa na ňu a sadol si vedľa mňa. ,,Ahoj, volám sa Edward Cullen. Ty si..."
,,Bella Swanová. Ahoj." premerala som si ho od hlavy po päty.
Musím uznať, že vyzeral božsky, ale to nič nemení na fakte, že je... Upír! Do frasa! A ja som si myslela, že tu budem mať pokoj od iných upírov.
Našťastie profesorka začala hodinu a tak sa Edward so mnou nemohol rozprávať. Ale ja som ho mohla sledovať.
Nagélované bronzové vlasy. Topásové oči - vegetarián, ako ja. Snehovobiela pokožka, úplný upír. To je síce jasné, lebo srdce mu netlčie. Ale nedýcha. Mal by dýchať. No vedela som si predstaviť, čo pre neho znamená nedýchať. Ja by som sa tiež s radosťou vrhla na niektorých študentov. Tá ich vôňa.
Ale zaujímala ma jeho myseľ. Musím vedieť aké má schopnosti. Prečo nedýcha. A tak som sa mu votrela do mysle.
,,Toto je týranie. Bella tak sladko vonia. Ešte nik mi takto nevoňal. Je to strašné. Ale nemôžem jej ublížiť. Nie teraz. A k tomu jej nemôžem prečítať myšlienky. Frustrujúce... Prečo na mňa tak uprene pozerá? Prehliada si ma akoby som bol výstavná socha. Možno tak aj vyzerám... Ale nech s tým prestane. Ja na ňu nepozerám." takže aj on vie čítať myšlienky. A moja krv mu vonia sladko.
Oou... Už mi to povedal jeden človek. Teda...upír. A ten ma aj premenil, ale premena sa nepodarila. Ostala som napoly človekom a napoly upírom... Mohla som spať, mohla som jesť ľudské jedlo, ale musela som chodiť aspoň dva krát za týždeň na lov. Lovila som len zvieratá, pretože som nechcela byť vrahom. A ako vidím, ani Cullen nie. Teda, ak je sám. Ale vraj tu má súrodencov.
,,Edward?" pomyslela som si. Vystrašene sa na mňa pozrel. ,,Kľud, potrebujem si s tebou po hodine pohovoriť." pozrela som na neho. ,,Možeš odpovedať myšlienkami." sústredila som sa naňho.
,,Ako vieš... Ako... Čo to má znamenať?" bol vystrašený. Vedela som to. Cítila som to.
Z poloupírstvom som dostala aj zopár schopností. Som štít, čo mi umožňuje ochraňovať sa pred inými schopnosťami, ale môžem ho aj zrušiť a vtedy som úplne oslabená a berie mi to moje sily. Čítam myšlienky. Viem ako sa osoby v mojom okolí cítia a dokážem obrátiť zlú náladu na dobrú a naopak. Vidím hroziace nebezpečenstvo.
,,Nebudem ti to hovoriť teraz. Nevládzem. Ale po hodine ti to všetko vysvetlím." znova som nechala pôsobiť štít a cítila som, ako sa mi vracia energia.
,,Ty si upír?" opýtal sa ma. Prykývla som. ,,Polovičný." znova som prikývla. ,,Prídem aj so súrodencami. Oni sú tiež ako ja. Stretneme sa po hodine pri tvojom aute." opäť som prikývla a otočila som sa na profesorku.
Keď konečne zazvonilo, zbalila som si veci a vyšla som z triedy. Edward vybehol ešte predo mnou. Došla som k svojmu autu, kde ma už čakal Edward a ďalšie štyri osoby. Jeho súrodenci. Upíri. Dostala som strach. Toto som nemala v pláne.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

(-: sčítanie ľudu x-D

zapíš sa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama