X-mas Love

20. dubna 2009 v 16:53 | * _ - Lady.Diane - _ * |  jednorázovky od Lady.Diane
Bol večer ako každý iný. Každý iný? Nie celkom. Bol deň pred Štedrým Dňom. Ona sedela na parapete a sledovala ako vonku, za oknom, pekne za sebou padajú snehové vločky. Malé chumáčiky bieleho dažďa. Chcela sa ich dotknúť. Chcela ísť k nim a dovoliť im, aby padali na ňu. Rozhodla sa. Ide k nim. Vyzliekla si nočnú košeľu a obliekla sa do riflí, roláka. Na nohy si natiahla nové čižmy, na hlavu nasadila čiapku, na ruky rukavice, obmotala sa šálom a všetko to zakončila hrubým zimušným kabátom.
Zbehla dole do obývačky, kde sedela jej mamka a ocko a oznámila im, že ide von.
,,Dobre, ale nebuď veľmi dlho. Je neskoro." Povedal jej ocko a ona, celá natešená, vyšla von. Konečne sa jej prvé vločky dotkly jej jemnej pleti. Pošteklili ju po nose, na ktorom sa roztopili. Otvorila bránu a keď ňou prešla, znova ju bezpečne zamkla. Prechádzala sa úplne sama po tmavej ulici. Raz za čas počula aj iné zvuky než vŕzgot jej čižiem keď sa predierala bohatou nádielkou snehu. Pomaly došla do parku. Všetky lavičky boli zasnežené, okrem jednej. Tá stála pod strieškou a nebol na nej žiaden sheh. Sadla si na ňu, oprela sa o stôl a na mobile si pustila jej najobľúbenejšiu pesničku Vianoc, pieseň "All I Want For Christmas Is You".

,,Prečo musím byť sama? To ma už naozaj nik nemôže ľúbiť? Bože, na Vianoce si želám jedno, lásku. Naozajstnu lásku. Chlapca, ktorý by bol mojou chýbajúcou polovičkou. Bol by nežný a úprimný. Nehanbil by sa povedať pred svojimi kamarátmi, že ma miluje a nehanbil by sa vziať ma za ruku. Kebyže ideme cez mesto, všetky dievčatá by sa za nami otáčali a tíško mi závideli. Chcem, aby si ma pritúlil k sebe, keď by mi bolo najhoršie a jeho slová by mi dodali znova energiu. Privinul by si ma, keď by som sa bála pri horore alebo by mi podal vreckovku, keď by som plakala pri romantickom filme. Prechádzal by sa so mnou tmavými ulicami, šepkal by mi nežné slovíčka a držali by sme sa za ruku. Mal by mať rád zvieratká a šport. Mal by dobre vyzerať a... Jendoducho, mal by byť." Tíško šepkala svoje želanie a pritom napísala do snehu iniciálky. Keď sa postavila a odišla z lavičky, zostala po nej okrem stôp v snehu ešte jedna vec... iniciály L+Ch
___ na druhý deň ___
,,Miláčik, poď mi pomôcť. Potrebujem, aby si dovarila polievku. Ja ešte nemám nachystanú rybu." Zavolala ju mamka. Tak zišla dolu a pokým mamka chystala vianočného kapra ona dozerala na polievku, pozerala von oknom ako sneží a počúvala koledy.
,,Lusy... Lusy vnímaš ma? Veď ti vykypí..." Skríkla jej mamka.
,,Čože? Och, prepáč. Nevšimla som si." Ospravedlňovala sa.
,,Ty si už od včera myšlienkami úplne inde." Povedala mamka a stíšila plameň pod polievkou.

,,Mami, idem na chvíľu von. Do siedmej som späť." Vybehla z domu Lusy a pobrala sa opäť na tú lavičku, na ktorej sedela aj včera. Keďže bežala, zadychčane dopadla na lavičku a naberala dych. No všimla si, že je tam niečo, čo včera bolo len v snehu. Prizlela sa lepšie, no to, čo tam videla, jej vyrazilo dych. Prstom prešla po stole, na ktorom bol včera sneh a v ňom zanechala iniciálky L+Ch. Teraz bol sneh zo stola preč, na stole ostal ležať vreckový nožík a vedľa nožíka, vyryté v stole tie isté iniciály, ktoré tam deň pred tým zanechala Lusy.
,,To nie je možné. To nie... Nie..." Začala plakať. Plakala snáď hodinu, možno viac. Už jej začala byť aj zima, ale nedokázala odtiaľ odísť. Čakala. Nevedela na čo čaká, ale čakala. No keď počula, že kostolné zvony odbíjajú šiestu hodinu, rozhodla sa, že sa pomaličky vráti domov. Načo tam má mrznúť, keď aj tak je to len výplod jej fantázie. Postavila sa z lavičky a namierila si to domov. V mp3 jej hral jej najobľúbenejší vianočný song, aký poznala, "All I Want For Christmas Is You" a so sklonenou hlavou kráčala chodíkom. No zrazu sa ocitla na zemi. Slúchdlá jej vypadli z uší a ona začula ten najsladší hlas, aký kedy počula. Ten hlas sa jej pýtal, či je v poriadku.
,,Áno, myslím. Prepáč, je to moja vina. Nedávala som pozor." Ospravedlnila sa a vďačne prijala pomocnú ruku. Zdvohla sa zo zeme a konečne zahladla osobu, ktorá sčasti zapríčinila jej pád. Ako prevé na nej zahliadla krásne hnedé oči, ktoré vykúkali spod kapucne. Potom lemné per, ktoré sa umievali a nakoniec tú osobu. Bol to chlapec, približne v Lusynom veku. Zložil si kapucňu aby ho Lucy lepšie videla. Mal dlhšie čierne vlasy.
,,Som Chris. A nie je to tvoja vina. Ja som nedával pozor." Znova sa k nej ozval.
,,Lusy A naozaj prepáč. Čo robíš takto neskoro vonku?" Opýtala sa ho.
,,Neviem, blúdim mestom a čakám na zázrak. A ty prečo? Také pekné mladé dievča by sa nemalo smao potulovať po tmavých uličkách mesta." Usmial sa na ňu.
,,Nemám na výber. Doma som nechcela zavadzať, aj tak si ma tam nik poriadne nevšíma a sama som preto, lebo... No proste nemám šťastie." Smutne na neho pozrela.
,,Smiem ťa odprevadiť domov?" Ponúkol sa Chris.
,,Budem rada." Lusy sa konečne cítila šťastná. S Chrisom šli pomaly smerom k jej domu. Rozprávali sa o všetkom. No Chris sa preriekol:
,,Včera večer som tiež bol takto von. Šiel som do parku na lavičku, na ktorej som často sedával so svojou bývalou priateľkou. V snehu som uvidel vpísané iniciálky L+Ch. Keďže som sa nudil a túžil nájsť lásku, vyryl som to do stola svojím vreckovým nožíkom. No ten som tam zabudol. Bol to darček od môjho otca, zomrel keď som mal desať. Nič iné po ňom nemám." Povedal smutne Chris. Lusy stuhla.
,,Ja som tiež včera bola v parku, na lavičke pod strieškou. Ja už dlho hľadám niekoho, kot by ma ľúbil a do snehu som vpísala L+Ch, ani neviem prečo. No potom som odišla a dnes, ako som došla na to isté miesto, bolo to vyryté v stole." Pozrela na neho. No to už stáli pred jej domom.
,,Takže... To ty..." Začal Chris.
,,Áno, už musím. Ďakujem Ti za spoločnosť." Keď odchádzala, začala plakať. Zavrela za sebou bránu a bežala dozadu na dvor, do jej domčeka na strome. Tam sa schúlila do kúta a plakala.
,,Prečo ja? Taký chalan by ma nikdy nemiloval. Je až príliš pekný, milý... Proste, taký akého by som chcela. Ale on mňa istotne nie..."
,,Nebuď si taká istá. Si skvelé dievča a teraz sa mi páčiš viac než na začiatku. Ja neviem, nikdy som neveril na lásku na prvý pohľad, ale už verím." Ozvalo sa ododverí domčeka. Keď sa Lusy otočila, stál tam Chris.
,,Aspoň si nerob zo mňa srandu." Pozrela na neho. Chris k nej pristúpil a objal ju.
,,Nerobím... Lusy, chceš so mnu chodiť?" Opýtal sa jej. V srdci pocítila ten známy pocit, keď sa dievča zaľúbi. A v žalúdku cítila húfy motýlikov.
,,Áno." Znova sa rozplakala.
,,Neplač. Už nemáš prečo. Si ten najkrajší darček aký som mohol kedy dostať." Utešoval ju Chris.
,,Tak to sme potom dvaja, čo dostali ten najkrajší darček." Usmiala sa Lusy pomedzi slzy. Ešte chvíľu sedeli v domčeku na strome, no keď obom naraz začal zvoniť mobil a na displeji blikalo "mamka" tak s azačali smiať a zdvihli to:
,,Už idem mami." Povedala Lusy.
,,Už idem mami." Povedal Chris.
,,Tak, zajtra o druhej prídem po teba. Pôjdeme niekde. Ľúbim ťa." Rozlúčil sa Chris s Lusy a na rozlúčku ju pobozkal. Lusy skoro vybuchla, no navonok na sebe nedala nič vedieť.
,,Aj ja teba, teším sa. Papa." Ešte jedna pusa a Lusy už zaliezla na príjazdovú cestu.

,,Tak toto sú tie najktajšie Vianoce, aké mohli byť." Poznamenala Lusy, keď zaspávala a v jej izbe spokojne odfukoval malý psík. Snívalo sa jej o Chrisovi. Ale to už je znova iný príbeh.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

(-: sčítanie ľudu x-D

zapíš sa

Komentáře

1 Zuzk@ Zuzk@ | Web | 15. května 2009 v 19:46 | Reagovat

jejo no mozem povedat ze krasna jednorazova poviedka:)

2 Alex Alex | E-mail | Web | 15. září 2009 v 17:05 | Reagovat

nádherná poviedka :´)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama