Týždeň _ 3.časť

29. dubna 2009 v 7:14 | * _ - Lady.Diane - _ * |  Týždeň
Na foťáku som nastavila fotenie s bleskom a obzerala som sa po prvých záberoch.
Po štvrťhodinke blúdenia som sa dostala na malú čistinku. Bolo tam aj dobré svetlo, pretože tam dopadali posledné lúče slnka. Schovala som sa za husté krovie a číhala som na srnky, ktoré pili z potôčika opodiaľ. Bol to nádhelný pohľad. Nastavenia foťáka som si nastavila podľa potreby a priložila som si hľadáčik k oku. Priblížila som to priamo na srnky a stlačila spúšť. Blesk som zrušila, takže ich to nevyplašilo.
Bolo tam božské ticho.
No zrazu sa srnky rozutekali. Nechápala som to. Utekali preč a pri tom tam nebol nik, kto by ich mohol vyplašiť.
No zrazu som si uvedomila, že asi zacítili nebezpečenstvo. Rýchlo som odtiaľ šla aj ja. Nechcela som skončiť ako večera pre nejakého vlka alebo medveďa.
Dobehla som až k domu. Pofotila som si ešte okolité stromy a keď už bola ozajstná tma, vrátila som sa domov.
,,Ema? To si ty?" Začula som Bethy z obývačky. Postavila som sa ku dverám.
,,Ahoj Bethy, áno. Už som sa vrátila." Chcela som odísť, no niečo ma napadlo.
,,Deje sa niečo?" Asi si všimla, že som sa nadýchla, aby som niečo povedala.
,,Áno, chcela by som si urobiť vodičák. Na koľko by ma to vyšlo?" Sadla som si na stoličku pri klavíri a čakala na jej odpoveď.
,,No, podľa toho, za ako dlho ho chceš mať. Vieš, ak by si chcela navštevovať kurz na dva mesiace, tri mesiace alebo štyri mesiace. Rozdiel medzitým nie je. Len v sume. Na dva mesiace ťa to výjde približne na 260 dolárov." Pozrela na mňa.



,,Fúha, no, mala by som toľko mať. Ďakujem ti." Vybehla som do izby skôr, než sa ma stihla niečo opýtať. Sadla som si za laptop a zapla som ho. Len čo sa mi všetko načítalo, zapojila som si USB-kábel a stiahla si nafotené fotky. Potom som sa prihlásila na skype a keďže bola Miška, moja najkamarátka, online, zavolala som jej.
Telefonovali sme spolu dlho, hádam do desiatej. No, u nich to bolo neskôr. Najskôr mi vynadala, že čo ešte nespím, ale potom si uvedomila, že máme posunuté časy o osem hodín. No čo ona robila tak skoro na nete, to mi nepovedala.
Keď som dotelefonovala, prezerala som si fotky. Dopodrobna som sa rozhliadla po fotke, kde boli srnky, či tam neuvidím dôvod ich náhleho úteku.
Asi po desiatich minútach skúmania a rôzneho narábania s fotkou, som si všimla, že za potôčikom, medzi stromami, je nejaká postava. Keďže som to mala nastavené, že pohyb mi spomalí a odfotí to, zistila som, že je to človek. A bol dosť rýchly, pretože aj na tejto fotke, mal rozmazanú ľavú časť tela. Nechápala som to. Veď človek nedokáže utekať tak rýchlo, aby ho ešte aj vysokokvalitný fotoaparát zaznamenal rozmazaného. S touto myšlienkou som šla do sprchy a ľahnúť si spať.
Ráno ma čakal môj prvý deň v novej škole. Zaspala som asi po piatich minútach.
***
Sníval sa mi sen.

Bola som v ňom na tej čistinke, kde som fotila tie srnky. No zvieratá tam neboli. Len ja. A potom ako blesk z jasného neba sa vedľa mňa objavil nejaký chlapec. Najskôr som si myslela, že sa mi to sníva. Sen v sne. Bolo to absurdné. Ten chlapec bol skutočný. Mal bledú pokožku, zlatohnedé oči a zuby biele ako perličky. Chytil ma za ruku. Jeho pokožka bola ľadová. Po chrbáte mi prebehol mráz. Ťahal ma hlbšie do lesa. Po chvíli zastal. Teda, ja som zastala a on sa rozbehol. Vedela som, že človek dokáže behať rýchlo, veď tí atléti behali 60 metrov za 7,5 sekúnd. Ale toto bolo rýchlejšie. Pohyboval sa lesom ako antilopa. No jeho pohyby mi pripomínali číhajúcu pumu. Odrazu vyskočil a zastal až skoro desať, možno päťnásť metrov nad zemou. Chcela som naň zakričať, nech zlezie, že sa zabije, no nevydala som zo seba ani hlások.
Zrazu som počula, že niečo v ďiaľke pípa... Bol to môj budík.

Rýchlym pohybom som sa posadila na posteľ. Srdce mi bilo ako splašené a cítila som, že sa trasiem. Vtom do izby vletela Sandra.
,,Vstávať spachtoška..." Zarazila sa vo dverách.
,,Dobré ráno." Nasadila som úsmev, aby si nevšimla, aká som šokovaná.
,,Dobré, škoda, že ž si hore. Ponáhľaj sa, o pol hodiny odchádzame." Zasmiala sa a odišla z izby. Išla som sa umyť a obliesť. Mala som desťa minút na raňajky. Zjedla som len mištičku cereálií s mliekom, viac som do seba nedokázala dostať...
,,Pripravená?" Opýtala sa ma Sandra, keď zaparkovala na školskom parkovisku.
,,Nie, ale to zvládnem." Odvetila som a nervózne som vystúpila z auta. Sandra ma viedla cez celé parkovisko až k hlavnej budove školy, kde, ako mi vravela Sandra, sídlil riaditeľ a kompletný zbor profesorov. A sekretárka, ku ktorej mám práve namierené.
,,Počkám ťa tu." Povedala s úsmevom, keď sme zastali pred sekretariátom, a oprela sa o stenu. Nesmelo som zaklopala a voška.
,,Dobrý deň. Volám sa Emily Rodgersová, som tu nová." Dostala som zo seba, keď som zachytila spýtavý pohľad sekretárky. Na stole pred ňou bolo písané:

Ing. Mary Ladnovová

zástupkyňa riaditeľa

,,Och, áno, samozrejme. Slečna Rodgersová. Tuto niekde mám Vaše papiere." Začala sa prehrabovať na stole a hľadala môj spis. Po chvíli ho našla.
,,Doniesli ste si výpis z Vašej predchádzajúcej školy?" Opýtala sa ma.
,,Áno." Otvorila som tašku a vytiahla z nej tvrdé dosky, kde som mala pekne uložené dôležité veci z gymnázia, ktoré som navšetvovala.
,,Výborne, dajte, dajte. Ja ich tuto... Založím... Výborne... Tak a tuto... Je Vás... Rozvrh hodín." Podala mi rozvrh.
,,Ďakujem, budete ešte niečo potrebvať? Vyplniť nejaké dotazníky alebo..."
,,Nie... Netreba už nič. Všetko je vyplnené. Len tento papier dáš podpísať profesorom na dnešných hodinách. Ak by ste čokoľvek potrebovali, zastavte sa. Ak budeme potrebovať my, nájdeme Vás. Pekný deň." Otočila sa k počítaču a viac ma nevnímala.
,,Dovidenia." Povedala som a vyšla som z kancelárie. Tam ma stále čakala Sandra. No bol pri nej ešte niekto.
Dievča.
Ale nebola to Meg...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

♥♥♥ Pattinson vs. Lautner ??? ♥♥♥

obaja
Pattinson
Lautner
ani jeden

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama