Týždeň _ 1.časť

22. dubna 2009 v 18:31 | * _ - Lady.Diane - _ * |  Týždeň
,,Emily? Emily? Tu sme!" Ozvalo sa neďaleko mňa. Pozrela som sa tam. Stála tam Bethy a neďaleko nej som si všimla Gregoryho a Sandru.
,,Bethy! Och ako rada ťa vidím." Usmiala som sa na ňu radostne a podišla k nej. Objala ma.
,,Vitaj v Saleme, zlatíčko." Povedala a vzala ma za ruku. Vlečúc za sebou obrovský kufor som sa doterigala k strýkovi a Sandre.
,,Ahoj a vitaj." Usmial sa Gregory a objal ma.
,,Ďakujem." Usmiala som sa.
,,Ahoj, som tak rada, že si tu." Usmiala sa na mňa Sandra.
,,Aj ja." Opätovala som jej úsmev a lepšie si ju prezrela.
Bola polhlavy odomňa nižšia. Mala dlhé čierne vlasy, siahajúce po pás. Oči mala prenikavo modré a keď sa na mňa usmiala, odhalila zuby biele ako z reklamy na zubnú pastu. Tak toto som jej závidela. Ja som mohla robiť čokoľvek, zuby som takto biele nemala.
Gregory bol naopak, vysoký asi hlavu a pol. Mal krátke, no čierne vlasy a rovnaké oči ako Sandra.
,,Tak pôjdeme domov? Musíš sa vybaliť a pripraviť na pondelok." Prerušila môj myšlienkový pochod Bethy. Prikývla som a vykročila som za ňou.

,,Ukáž, vezmem ti kufor." Vzal mi ho Gregory z ruky a teraz ho ťahal on.
,,Ďakujem." Kráčala som za Bethy a Gregorym so Sandrou po mojom boku.
,,Ako je na Slovensku? Dlho som tam nebola." opýtala sa ma Sandra a nasadli sme do auta.
Celú cestu k nim domov, čo trvalo najmenej polhodiny, som im odpovedala na ich otázky. Zväčša sa pýtala Sandra, ale občas niečo nahodila aj Bethy. Gregory dával pozor na cestu a len počúval.
,,Tak. Vitaj vo svojom novom domove." Povedala veselo Elisabeth a vystúpila. Ja som ju nasledovala. Gregory mi už stihol vytiahnuť kufor z auta a kráčal po chodníku do domu. Ja som sa rozhliadla. Dlho som tam nebola, ale zjavne sa už presťahovali.
Dom to bol nie veľmi veľký. Typovala by som štyri izby na poschodí. Bol biely s nádychom sivej. Bolo vidieť, že už má svoje roky. Okenné rámy a okenice boli svetlo hnedé, rovnako ako schody. Pred domom parkovalo ešte jedno auto.
,,To je moje." Povedala Sandra. Zjavne si všimla, že pozerám na to auto.
,,Je.. Pekné." Bolo malé, tmavomodré, ba až čierne. Značku som si nevšimla a nevyznám sa až tak v autách.
,,Budeme na ňom jazdiť do školy." Usmiala sa a vtiahla ma za ruku do domu.
Znova som sa začala obzerať. Boli tam drevom obkladané steny, podlaha a drevené schody. Z chodby sa dalo dostať do obývačky, tá bola naľavo. Do kuchyne viedli vyrezané dvere do steny napravo. Keď som prechádzala okolo, rýchlo som pohľadom zmapovala dané miestnosti.
Obývačka s drevenými podlahami, no steny boli oranžové. Veľká svetlo-hnedá pohovka bola uprostred. Oproti nej bola televízia a medzi nimi malý konferenčný stolík. Obývačne ale dominoval krásny veľký krb.
Kuchyňa nebola veľká, ale bola útulná. V rohu bol menší stolík so štyroma stoličkami, uprostred ktorého stála žltá váza s kyticou kvetov. Steny kuchyne boli slabožlté ale kuchynksá linka bola natretá na tmavo-žlto, miestami to vyzeralo ako oranžové.
,,Páči sa ti to?" Opýtala sa ma Sandra.
,,Je to nádherné." Priznala som svoj prvý dojem.
,,Poď, ukážem ti tvoju izbu. Upozorňujem ťa ale, že nie je boh-vie-ako veľká. Ale máš tam to, čo potrebuješ. Písací stôl, skriňu, posteľ, komodu, luster, nočnú lampu, nočný stolík, budík, stolnú lampu, kreslo, rádio s CD-prehrávačom a televízor." V podstate vymenovala kompletné zariadenie mojej izby, v ktorej strávim nasledujúci rok. Zaviedla ma hore a namierila si to k dverám na konci chodby. Otvorila ich a odstúpila, aby som mohla prejsť. Kufor už stál konča postele.
Bola nádherná. Vymaľovaná na belaso modro, strop bol farby nočnej oblohy a na ňom prilepené fosforeskujúce hviezdičky a planétky.
Posteľ stála hneď pod oknom. Oproti posteli bol televízny stolík, na ktorom bol televízor. Vedľa neho bola nízka komoda, na ktorej stálo rádio. Vedľa komody stála mohutná skriňa. Pri nej bolo zavesené zrkadlo a pod ním malý kozmetický stolík so stoličkou.
Písací stôl bol kúsok od postele. Chrbát stoličky otočený ku dverám, takže denné svetlo svietilo na stôl.
,,No... Nie je to nič moc... Ale predsa... Lepšie než nič." Povedala nesmelo Sandra a pozrela na mňa a ja na ňu.
,,Nie... Je to... Úžasné... Áno, to je to správne slovo." Nadchýnala som sa nad tou izbou.
,,Môžeš si na steny nalepiť nejaké plagáty, dať nejaké obrazy, fotky... Čo budeš chcieť. Ja teraz idem do mesta s kamarátkou. Potom tu prídeme a zoznámite sa. Zatiaľ sa vybaľ. Mamka robí večeru ak by si ju potrebovala a otec šiel do práce. Čokoľvek budeš chcieť, vezmi si, opýtaj sa. Nehanbi sa. Tak zatiaľ ahoj." Povedala rýchlo a pri odchode zavrela dvere.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

♥♥♥ Pattinson vs. Lautner ??? ♥♥♥

obaja
Pattinson
Lautner
ani jeden

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama