Návrat _ 1.časť

28. dubna 2009 v 17:45 | * _ - Lady.Diane - _ * |  Návrat
*** prvá časť ... dúfam, že sa vám to bude páčiť ... prosím komentáre ***

Ako každý iný deň, aj ten som sedela v lese na lúke. A ako každý iný deň, aj ten som plakala a spomínala.
Spomínala som na najkrajších šesť mesiacov môjho života, ktoré tak rýchlo ako začali, tak aj skončili.
Všetko to nešťastie začalo obyčajnou narodeninovou oslavou mojich osemnástich narodenín, ktorú organizovala moja "sestra" Alice. Oslava začala nevinne. Ale čo dokáže obyčajný baliaci papier... Vedela som, že sa moja prítomnosť medzi upírmi nezaobíde bez nehody. A tak aj bolo.

,,Do kelu." zašomrala som, keď mi papier porezal prst. Vytiahla som ho, aby som sa pozrela, ako na tom je.
Všetko sa odrazu zomlelo strašne rýchlo.
Edward sa na mňa hodil a ja som dopadla chrbtom na stôl... Zrútila som sa na zem vedľa klavíra do ostrých črepov a ruky som inštinktívne vystrela, aby som zadržala pád. Až teraz som pocítila pálčivú, bodavú bolesť, ktorá vychádzala zo zápästia a pokračovala až do záhybu lakťa.
Omámená a dezorientovaná som zdvihla zrak od červenej krvi, čo mi vytekala z ruky - a zbadala som vzrušené pohľady šiestich, náhle šialene smädných upírov...



Ten večer zmenil veľa. Ešte aj dnes, skoro mesiac potom, pociťujem pálčivú bolesť, ktorá sa ťahá od zápästia až po lakeť, kde mi zostala na ten večer večná pamiatka - dlhá jazva.
Hm, večnosť. Koľká to irónia. Na koncoročnom plese som požiadala Edwarda, aby zo mňa urobil to, čo je aj on sám. Aby ma premenil na upírku.
Odmietol. A potom ma aj opustil. No nie je to kruté? Teraz už viem, prečo ma odmietol premeniť. Nemiloval ma. Všetky tie rečičky, že budeme spolu navždy boli len lož. Krutá podlá lož. A ja som si nevšimla, že mi klame. Hltala som mu všetko aj s navyjakom. Ani Alice ma nemala rada. Zbytočne ma využil a bez vysvetlenia odišiel. Bytosť, pre ktorú by som bola ochotná asj zomrieť, ma nikdy nemilovala. Aké zvláštne.
Tak prečo nezabudnem? Prečo neodídem z lúky a nezabudnem na všetko, čo sme spolu prežili?

,,Bude to, akoby som ani neexistoval."

Presne tú vetu mi povedal, keď mi vtedy v lese oznámil, že navždy odchádza. Celá jeho rodina odišla bez rozlúčenia.
Láskavá, milá a večne usmiata Esme, moja náhradná matka, ktorú som mala tak veľmi rada.
Múdry, inteligentný, skvelý chirurg s priateľským úsmevom a hlava rodiny, Carlisle, ktorý mi vždy pomohol.
Rosalie, ktorá ma síce nemala veľmi v láske, ale bola dobrým človekom... Teda, upírom.
Večne vysmiaty vtipkár Emmett, ktorý každým kúskom tela pripomínal medveďa, no bol to dobrák od kosti.
Emočne trpiaci, avšak výborný "brat" Jasper.
Dokonca aj moja malá, čiernovlasá, nákupmi posadnutá upírsko-elfská najlepšia priateľka a malá bosorka Alice.
Všetci odišli bez rozlúčky.
Len Edward nie. Chcel mi ešte viac ublížiť? Chcel vidieť, ako budem trpieť pri oznámení, že odchádza a viac sa nevráti? Chcel...?
Čo vlastne chcel? Vytrhnúť mi srdce, ktoré patrilo, patrí a navždy bude patriť iba jemu? Alebo sa len prizerať, ako trpím pri každom slove o odchode?
,,Nenávidím ťa!" skríkla som do ticha. ,,Nenávidím ťa, Edward Cullen!" rozplakala som sa ako dieťa, ktorému nechcú dať milovanú hračku. ,,Prečo si to urobil? Prečo? Mala som zomrieť." vzlykala som do lesného podrastu. ,,Chcem zomrieť!" skríkla som odrazu, až vtáky na najbližšom strome vystrašene vyleteli zo svojho hniezda a usadili sa na konári. Už nemám viac síl. Ostala som nehybne ležať na zemi. Plačúc a dúfajúc, že ma objaví nejaký medveď, ktorý ma skántri.
Ani neviem ako, a zaspala som...
,,Ahoj." ozval sa tichý, melodický hlas.
Zdvihla som hlavu, ohúrená, že sa so mnou rozpráva. Sedel tak ďaleko, ako to len lavica dovoľovala, ale stoličku mal otočenú mojím smerom. Zo strapatých vlaosv mu kvapkalo, no aj tak vyzeral, akoby práve dotočil reklamu na vlasový gél. Tváril sa priateľsky a milo, na bezchybných perách mu pohrával úsmev. Oči mal však opatrné.
,,Volám sa Edward Cullen," pokračoval. ,,Minulý týždeň som nemal možnosť predstaviť sa. Ty musíš byť Bella Swanová."
V mysli mi zavládol totálny zmätok. Čo som si to celé vymyslela? Teraz bol dokonale slušný. Musela som niečo povedať, čakal na to. Na myseľ mi však neprichádzalo nič, čo by sa hodilo.
,,A-ako si vedel, ako sa volám?" vyjachtala som.
Jemne, kúzelne sa zasmial.
,,No, myslím, že všetci tu poznajú tvoje meno. Celé mesto čakalo na tvoj príchod."
Zatvárila som sa kyslo. Myslela som si, že tam je pes zakopaný.
,,Nie," trvala som hlúpo na svojom. ,,Chcela som vedieť, prečo si ma oslovil Bella."
To ho zmitalo. ,,Mám ti radšej hovoriť Isabella?"
,,Nie, Bella sa mi páči," povedala som. ,,Ale som presvedčená, že Charlie, teda môj otec, ma za mojím chrbtom volá Isabella a tak ma tu zjavne všetci poznajú," snažila som sa mu to vysvetliť a cítila som sa pritom ako totálny hlupák.
,,Och." Nechal to tak. Nešikovne som odvrátila zrak....

Náhle som sa strhla zo spánku.
,,Do kelu." zanadávala som. Nie kôli snu, ten by ma veľmi netrápil, také sa mi snívali pravidelne, ale kôli dažďu, ktorý sa spistil, pokým som spala... Spala som... Aké zaujímavé, doma poriadne nespím, ale na tejto lúke pravidelne zaspávam...
Nešikovne som sa postavila a kĺžuc sa a potkýnajúc som sa vliekla lesom k môjmu nákladiačiku. Ten som nechala zaparkovaný neďaleko veľkého bieleho domu. Ich domu. Domu Cullenovcov. Nechcela som často na to mietso chodiť, ale iba odtiaľ som dokázala trafiť na lúku.
Zastala som pri aute a cez hustý dážď, ktorý cestou zosilnel, som sa zahľadela na ten dom.
Zdalo sa mi to, alebo som za oknom naozaj videla niečo sa pohnúť? Veľmi dobre viem, aké je nebezpečné, hlavne pre mňa, chodiť do toho domu, ale nedalo by mi to pokoja. Nesmelo som teda vykročila smerom knemu. Krok za krokom. Pomaly. Ešte pomalšie, než obyčajne...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

♥♥♥ Pattinson vs. Lautner ??? ♥♥♥

obaja
Pattinson
Lautner
ani jeden

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama